Nevšedné jubileum miesta, kde sa tvorí kultúra – Milan Országh

V dnešnej uponáhľanej dobe sa zdá neuveriteľné, že projekt živej kultúry pre ľudí môže úspešne prežiť viac ako polstoročie a pritom je aj dnes stále rovnako užitočný ako pri svojom vzniku.

 

V našom prípade bolo na začiatku dlhoročného úspechu rozhodnutie Rady Mestského národného výboru v Prešove o vydaní zriaďovacej listiny Parku kultúry a oddychu (PKO) v Prešove, v ktorom bolo určené aj sídlo novej mestskej organizácie – budova Čierneho orla (10. októbra 1959). Zmena spoločenských, politických a ekonomických pomerov v našej krajine priniesla po 33 rokoch „fungovania“ pôvodnej zriaďovacej listiny aj jej novelizáciu v roku 1992.

 

Mesto i pracovníci PKO a ich hostia si okrúhle 60. jubileum tejto základnej kultúrnej inštitúcie v Prešove pripomenuli pred niekoľkými dňami v nádhernej historickej dvorane Čierneho orla stretnutím bez bombastických rečí a programu, jednoducho, skromne, v priateľskom duchu. Aj keď výpočet úspechov, realizovaných nápadov a niekoľkých období spoločenskej neprajnosti či nezáujmu kompetentných je mimoriadne bohatý a pestrý. Veď kultúra nie je len komédia a zábava, je to aj mimoriadne vážna vec. Predovšetkým v oblasti výchovy spoločnosti k záujmu a poznávaniu kultúrnych odvetví rozširujúcich vedomosti, inteligenciu a kultúrny spôsob života.

 

Náplň činnosti PKO ako mestskej organizácie bola už od vzniku smerovaná do dvoch oblastí. Tou prvou bola ponuka kvalitných hudobných a zábavných programov obyvateľom mesta, druhou bolo šírenie kultúrneho povedomia úzkou spoluprácou s občanmi mesta a okolia. Formou množstva krúžkov, súborov (divadlo, hudba, spoločenský tanec, široká škála folklóru, súťaže pre mladé kapely i súbory dospelých...) i odborných kurzov zameraných na oblasť kultúry. To všetko s cieľom zapojiť do aktívneho  kultúrneho diania v meste čo najviac občanov každého veku.

 

S prirodzeným rozrastaním sa mesta a zvyšovaním počtu obyvateľov Prešova vznikali v jednotlivých mestských častiach nové kultúrne základne, ktoré rozširovali činnosť PKO v celoplošnej dimenzii pôsobenia. Pribúdali najmä aktivity pre deti a mládež, pretože krúžková a súborová ponuka prichádzala bližšie k ich domovom a školám. Napríklad v roku 2009 malo PKO na území mesta dislokovaných pre vysoký záujem  už deväť takýchto dislokovaných stredísk.

 

Za najväčšie kultúrne počiny pracovníkov PKO v Prešove počas uplynulých 60 rokov možno považovať projekty Prešovskej hudobnej jari a Prešovskej hudobnej jesene, ktoré sú vďaka svojej pestrosti a kvalite stále divácky obľúbené a aj preto vzniká výborná atmosféra spolupatričnosti medzi  divákmi a účinkujúcimi.  V tejto súvislosti je potrebné spomenúť dlhoročné aktívne pôsobenie Štátnej filharmónie Košice na oboch spomínaných hudobných projektoch, ale aj výber ďalších účinkujúcich sólistov a hudobných telies toho najvyššieho kvalitatívneho rangu v celosvetovom meradle.  Takéto kvalitné programy prinášalo PKO Prešovčanom už dávno v minulosti: B. Warchal a jeho komorné kvarteto, Japonská sopranistka Hinako Yamane, Moskovský symfonický orchester, Slovenská filharmónia,  Ida Kirilová, Václav Neumann, Václav Hudeček, Ondrej Lenárd, bratia Dvorskí, Babjakovci, ale aj Marián Varga,  český organový virtuóz Otta Čermák alebo kedysi dávno vo svojom počiatočnom rozlete aj pražský Olympic.

 

Popri tom stačil PKO prijať pod svoje krídla mládežnícke i špičkové súbory (Šarišan, Šarišanček, Klub tanečného športu,  mimoriadne úspešný a na európskych festivaloch obľúbený súbor  mažoretiek Witches, folklórne súbory,  hudobné skupiny, divadelný ansambel, bábkové divadlo, ľudových umelcov a popri tom tu ešte organizovali aj praktické odborné kurzy pre zvyšovanie kvalifikácie. Nie je to iba zrkadlo rutinnej práce. Sú to stovky odpracovaných hodín počas nocí, víkendov a sviatkov, improvizácia počas výnimočných situácií a výpadkoch energie či vystupujúcich, desaťročia budovania kontaktov v obrovskej sieti kvalitných kultúrnych súborov. Bez osobného prínosu každého pracovníka PKO by úspech v tejto činnosti nebol možný. Obzvlášť v dnešných časoch, kedy náročnosť divákov na kvalitu a pestrosť ponuky stúpa rýchlym tempom.  Preto za vysokú profesionalitu a odbornosť patrí vďaka všetkým pracovníkom tejto prešovskej inštitúcie. Aj za ich trpezlivosť v obdobiach, počas ktorých sa na dôležitosť kultúry pre dianie v spoločnosti neprávom zabúda, čo sa vtedy odzrkadľuje na finančnom poddimenzovaní týchto činností a všeobecne kultúry  samotnej.  A to hovoríme o niekoľkých generáciách pracovníkov tejto inštitúcie.

 

Poprajme teda pri tomto jubileu nielen samotnému PKO, ale aj jeho spolupracovníkom, priateľom a divákom samotným,  aby aj prinajmenej ďalšie desaťročie bolo naďalej plné koncertov, spoločenských stretnutí, divadelných predstavení, plesov, zábav, stužkových slávností, kvalitných zábavných programov  a premiér nových programov všetkých súborov pod strechou tejto výnimočnej kultúrnej inštitúcie. A bonusovou odmenou navyše nech je pre jeho pracovníkov neutíchajúci divácky záujem.

 

Ak je teda v slovenskom svete hudby  a zábavy Prešov považovaný za mimoriadne úspešnú liaheň výnimočných talentov, svoj podiel  na tomto uznaní má aj Park kultúry a oddychu.             

Pohľad na priečelie objektu Čierneho orla

Pohľad na priečelie objektu Čierneho orla

Časť zdobeného stropu dvorany Čierneho orla

Časť zdobeného stropu dvorany Čierneho orla

Rok 1959 Krajská konf. kultúrno.-osv. pracovníkov

Rok 1959 Krajská konf. kultúrno.-osv. pracovníkov