Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Nestaňme sa majstrami Európy v nízkej účasti ako pri eurovoľbách – Robert Fico

Bratislava 24. októbra (TASR) – Voliť je právo, nie povinnosť, ale napriek tomu je v záujme Slovenska, aby účasť občanov v regionálnych voľbách neklesala. „Rád by som pozval ľudí 4. novembra k voľbám. Naozaj by sme mohli trochu zvýšiť účasť na voľbách do vyšších územných celkov (VÚC). V opačnom prípade je miera reprezentatívnosti žúp veľmi nízka. Nehovoriac už o voľbách do Európskeho parlamentu, kde sme vždy majstri Európy v najnižšej účasti,“ povedal v TABLET.TV premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico.

Pripustil, že model ôsmich regiónov vznikol ako kompromis a verejnosť sa s ním príliš nezžila. Do budúcnosti preto nevylúčil diskusiu o samotnom systéme VÚC na Slovensku. Za dôležitejšie však v dohľadnom čase považuje praktické otázky, dostavbu cestnej infraštruktúry a reformy stredného školstva, ktoré v čase nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily často produkuje na trhu ťažko uplatniteľných absolventov. 

„Uvedomte si, že VÚC musia veľmi úzko spolupracovať s vládou,“ upozornil Robert Fico s tým, že ani jeden z týchto problémov regióny nedokážu riešiť samotné. „A je rozdiel, kto stojí na čele župy. Pozrite sa, ako to dopadlo v Banskej Bystrici. Nevyužili 20 miliónov z európskych fondov len preto, že predseda je absolútne protieurópsky. Súčasný župan je proti Európe a to tomuto kraju výrazne škodí,“ povedal premiér.


Snaha Mariana Kotlebu dosiahnuť vystúpenie Slovenska z Európskej únie (EÚ) bola pre Smer-SD dôvodom, prečo sa rozhodol v Banskobystrickom kraji nestavať vlastného kandidáta na predsedu, ale podporiť spoločného protikandidáta lídrovi ĽSNS.


„V Banskej Bystrici sme nepostavili vlastného kandidáta. Je čas povedať ľuďom na Slovensku, že by sme nemali voliť kandidátov, ktorí chcú, aby Slovensko vystúpilo z Európskej únie. Únia je pre nás životný priestor. Preto sme si dali dolu stranícke tričká a povedali sme si, že podporíme kandidáta, ktorý by tam mohol vyhrať,“ povedal Fico. 


„Bolo dôležité nájsť kandidáta, na ktorom sa všetci zhodneme. Preto oceňujem štátnický postoj pána Mičeva, aj ostatných kandidátov, ktorí sa vzdali. Znovu chcem pripomenúť, že to bude veľmi náročný súboj. Nerád by som sa zobudil po voľbách do hnedého rána,“ zdôraznil predseda Smeru-SD.

Podobný postoj by očakával od opozičných strán v Nitre, kde za ĽSNS kandiduje druhý najznámejší z poslancov, Milan Uhrík. Hoci podľa prieskumov je favoritom aj najsilnejším protikandidátom ĽSNS súčasný predseda VÚC Milan Belica, opozícia sa k jeho podpore nepridala.

„Škoda, že v Nitre pravica špekulovala, lebo sme rovnako ako v Banskej Bystrici mohli postaviť jedného, ostrieľaného kandidáta, Milana Belicu,“ povedal. „Viete, čo sa stalo pred štyrmi rokmi v Banskej Bystrici. Vladimír Maňka získal v prvom kole volieb 49,5 percenta, len pol percenta mu chýbalo, aby vyhral už v prvom kole. Vtedy si pravicoví predstavitelia v druhom kole povedali, že ktokoľvek iný, len nie Smer a Maňka. Za to, čo je dnes v Banskej Bystrici si pravica môže tiež niesť nejakú zodpovednosť a ak sa v Nitre stane niečo iné, ako čakáme, zase to bude pravica, ktorá bude niesť zodpovednosť za to, že nebola schopná sa dohodnúť,“ povedal Robert Fico. 

„My sme v Banskej Bystrici ukázali ústretovosť. Je to kraj, ktorý je pre Smer silný, mohli sme búchať po stole a trvať na tom, že postavíme vlastného kandidáta,“ pripomenul.

V roku 2013 dostal Smer-SD do regionálnych zastupiteľstiev najvyšší počet poslancov zo všetkých kandidujúcich a šiesti z ôsmich predsedov VÚC boli zvolení s podporou socialistov.

Na otázku, či si strana trúfa potvrdiť svoju dominanciu aj po štyroch rokoch, Robert Fico poznamenal, že sa spolieha na svojich kandidátov. „Nie je jednoduché potvrdzovať dobrý výsledok z minulého obdobia. Ale myslím si, že sme nastavili kandidátov, ktorí sú veľmi zruční regionálni politici a mnohí z nich rámec regionálnej politiky prekročili,“ povedal predseda Smeru-SD. 

 „Chcel by som poďakovať odchádzajúcemu Zdenkovi Trebuľovi v Košiciach, urobil tam kus dobrej roboty, klobúk dole. Ale Richard Raši, ktorý kandiduje po ňom, spĺňa všetky predpoklady pre to, aby Košický samosprávny kraj pokračoval tak ako doteraz,“ uviedol Robert Fico.

„Peter Chudík v Prešovskom kraji je ostrieľaný matador. Ak je človek vo funkcii veľmi dlho, niekedy príde únava. Bola by to veľká škoda, Peter Chudík riadi Prešovský kraj dlhodobo veľmi dobre,“ tvrdí. 

Dobré šance na zvolenie vidí aj v ďalších krajoch. „Jaro Baška v Trenčíne ukázal životaschopnosť, využil skúsenosti z pôsobenia na poste ministra a v ďalších funkciách. V Trnave je skúsený Tibor Mikuš, predpokladám, že by mohol byť úspešný,“ konštatoval Fico.

Všetci títo kandidáti majú zatiaľ v prieskumoch agentúry AKO pomerne vysoký náskok pred konkurentmi a ich problémom by mohlo byť skôr to, že ich voliči neprídu k volebným urnám. Napríklad aj preto, že to v prípade favorita prieskumov nebudú považovať za nevyhnutné. 

V Žiline sa však v prieskume k aktuálnemu predsedovi Jurajovi Blanárovi tesne priblížila Erika Jurinová z OĽaNO. „Juraj Blanár je veľmi dobrý regionálny politik, je aj podpredseda Smeru-SD. Je to teraz proti nemu niečo ako naháňačka, všetci proti Smeru. Ale je to veľmi pracovitý človek, myslím, že zvyšné dva týždne do volieb využije,“ reagoval Robert Fico.

„Spoliehame sa na to, že sa naši kandidáti na županov budú opierať o vládnu politiku, ktorej základom je znižovanie regionálnych rozdielov. Napríklad v Žilinskom kraji je pre Juraja Blanára dôležité pokračovať vo výstavbe infraštruktúry. Kto tam žije, vie, aké zápchy sú v Žiline, okolí, v Kysuckom Novom Meste a podobne,“ dodal. 

„Aj za vládu Slovenskej republiky musíme dať vyhlásenie, že infraštruktúra v Žiline sa jednoducho musí stavať, nemôžeme povedať, že na to nemáme. Dlhodobo to nie je udržateľné. V roku 2010, keď končila moja prvá vláda, už boli schválené dva PPP projekty, dnes to mohlo byť postavené. Prišla vláda Ivety Radičovej a pán Figeľ, zrušili všetko a začínalo sa znovu od začiatku,“ povedal líder Smeru-SD.

Pri tejto téme sa vrátil aj k Trenčianskemu kraju. „Aj v Trenčíne ľudia očakávajú, že dáme jasné stanovisko k rýchlostnému prepojeniu smerom na Nováky a Prievidzu. Keď si uvedomíme, že predsa len zásoby hnedého uhlia končia, tie bane tam nebudú sto rokov. Bude sa dorubovať, je veľmi dôležité urobiť prepojenie z Hradišťa smerom na Nitru. Aby ľudia, ktorí si raz budú hľadať prácu, mali možnosť cestovať do Jaguaru Land Rover alebo do veľkých firiem v Trenčíne,“ tvrdí Fico.

V Bratislave Smer-SD nepostavil nikoho, aj keď o nezávislom kandidátovi Milanovi Ftáčnikovi je známe, že je sociálny demokrat. „Myslím si, že voliči Smeru sú dostatočne zorientovaní, pozerajúc sa na historickú orientáciu jednotlivých kandidátov, aby si vedeli vybrať,“ poznamenal predseda vlády. „Ešte máme čas, postaviť sa k Bratislave konkrétnejšie. Nevylučujem, že urobíme v krátkom čase jasné vyhlásenie k Bratislave. Zatiaľ by som to nechal na voličoch Smeru,“ dodal.

Jedným z faktorov, ktorý nadchádzajúce voľby ovplyvní, bude aj mobilizácia voličov. „Predstavitelia Smeru by teraz nemali byť leniví, mám na mysli ministrov a známych poslancov NR SR, mali by veľa chodiť a podporovať. Ja idem priamo z tejto relácie do Prievidze a potom do Trnavy, potom ma čaká výjazd na niekoľko dní na východné Slovensko. Špičkový vrcholový politik by nemal váhať sadnúť do auta a ísť. Najlepší spôsob mobilizácie je, keď ľudia vidia, že stojíme za nimi,“ povedal Robert Fico.

V diskusii reagoval aj na otázku, prečo koalícia zmenila dvojkolovú voľbu predsedov VÚC na jednokolovú. „Nepodceňujem význam vyšších územných celkov. Ale účasť v týchto voľbách je vždy veľmi nízka. Prečo traumatizovať spoločnosť tým, že najprv priamo volíme poslancov, potom župana a ak nie je zvolený v prvom kole, volíme ho znovu v druhom, kde je ešte nižšia účasť ako v prvom kole?“ opýtal sa premiér.

„Zrušili sme druhé kolo volieb z ekonomických dôvodov, ale aj preto, že percentá účasti boli neuveriteľne nízke. Čo je to za reprezentatívnosť, keď vám príde voliť 12–13 percent ľudí? Neviďte za tým nič iné, len šetrenie peňazí,“ dodal.

V budúcnosti sa nebráni ani diskusii o zmene územnosprávneho členenia, osobne by privítal menší počet regiónov, napríklad systém Východoslovenského, Stredoslovenského, Západoslovenského kraja plus Bratislavy.

„Osem krajov bolo pravdepodobne východiskom, lebo už vtedy sa objavovali rôzne názory od troch až po možno 24 a viac krajov. Môj názor je, že je našou povinnosťou znižovať výdavky spojené s fungovaním administratívy a byrokracie. Zároveň si myslím, že takéto závažné zmeny by sme nemali robiť obyčajnými zákonmi a obyčajnou väčšinou,“ vyhlásil Robert Fico. 

„Ja napríklad chcem nájsť ústavnú väčšinu na zastropovanie veku pri odchode do dôchodku. Niečo podobné by bolo potrebné urobiť aj v prípade žúp, teda sadnúť si a nájsť na to ústavnú väčšinu. Povedať, koľko bude krajov a zakotviť to do ústavy. Osem krajov je podľa mňa pomerne veľa. Aj keď máme väčšinu županov, rozprával som sa s nimi a sú pripravení na takúto diskusiu,“ poznamenal. „Ale či by napríklad model tri plus jedna našiel ústavnú väčšinu, to v tejto chvíli neviem. Určite by to bola veľmi ťažká diskusia,“ dodal Fico.

Za zjednodušenie by považoval aj systém, kde by si ľudia zvolili poslancov a tí by potom zvolili predsedu. „Keď sa poslanci volia zvlášť a župan sa volí zvlášť, môže nastať situácia, že župan je z jedného politického spektra a regionálny parlament je väčšinovo nastavený úplne inak. Ako to môže fungovať? V normálnej demokracii to funguje tak, že je nejaká väčšina a tá má exekutívnu moc. Ako by to vyzeralo, keby som ja bol predsedom vlády zo Smeru, ale v parlamente by mali väčšinu opozičné politické strany?“ opýtal sa premiér.