LEN ABY SME SA PRED BRUSELOM OPÄŤ NEHANBILI...

Prezidentské voľby sú doslova predo dvermi, do Európskeho parlamentu až v máji a tak nečudo, že o tých prvých sa hovorí a píše nielen veľmi intenzívne, ale už aj dlho.  Pritom tú agresívnu časť kampane, alebo inými slovami tú špinavšiu ešte len pred sebou. Pritom skutočne ťažko povedať prečo na Slovensku až tak veľa ľudí sa chce stať prvou osobou celej krajiny. Znie to síce veľmi pekne, ale v štáte, v ktorom všetky zákony prijíma parlament sú právomoci prezidenta poriadne oklieštené. Tak teda prečo? Keď nie pre moc, tak možno kvôli spoločenskému postaveniu, platu, do konca života pridelenému autu s vodičom-ochrankárom, solídnemu dôchodku či množstvo štátnych ciest do exotických krajín....

Čo však s Európskym parlamentom? Do Bruselu politické strany zvyknú pretláčať rôznych ľudí- často aj takých, ktorých sa chcú symbolicky zbaviť, alebo aspoň poslať do ústrania. Pritom tí, ktorí sa nakoniec dostanú do hlavného mesta Európy sa nemajú vôbec zle a v mnohom im môže závidieť dokonca aj prezident. Veď doma o nich málokto vie, médiá im dávajú pokoj- až taký, že si niektorých novinárov do Bruselu i Štrasburgu pozývajú samotní europoslanci. Veď predsa v najbližších voľbách chcú tradične takmer všetci opäť kandidovať a tak aby doma aspoň občania vedeli, že žijú.

Zaujímavé by bolo zistiť, koľko ľudí u nás dokáže vymenovať všetkých 13 slovenských poslancov Európskeho parlamentu. Nuž, nepreháňajme optimizmus, možno tak jedno percento. Nečudo, veď dvoch zvolili ešte za subjekt, ktorý už skončil na politickom smetisku /za SDKÚ sú v EP E. Kukan a I. Štefanec/. O ďalšom „reprezentantovi a zástupcovi Slovenskej republiky, ktorý tam dostáva veľmi slušný plat, na ktorý sa mu poskladali občania Slovenska, počuť iba vtedy, keď ho všetci okolo považujú za občana Maďarska. Pálovi /predtým Pavlovi/ Csákymu z SMK by to asi vôbec nevadilo, ale tí novinári také niečo vyňuchali a potom jemu nezostáva nič iné iba vysvetľovať že jednoducho došlo k omylu. V každom prípade autor tohto príspevku by predsa len rád vedel, kedy P. Csáky v Europarlamente presadzoval skutočné slovenské záujmy...

Alebo spomeňme pani Annu Záborskú, skúsenú europoslankyňu, ktorá si nové vedenie jej KDH už nedalo na kandidátku pre  nastávajúce májové voľby a tak na protest z tohto materského hnutia jednoducho vystúpila! Keď pred časom neuspela vo voľbách za predsedníčku Trenčianskeho samosprávneho kraja teraz budú robiť jej priaznivci, keď nebude vysedávať ani v Bruseli, ani v Štrasburgu a dokonca ani v sídle TSK ? Nechajú to len tak ?

KOĽKO BUDE TÝCH PERCENT?

Buďme však už trochu vážnejší. Slovensko spred piatich rokov drží neslávny rekord – najnižšiu účasť voličov do Európskeho parlamentu, ktorá neprekročila mizerných 17 percent. Podľa terajších, teda najnovších výskumov verejnej mienky sa na voľbách do EP zúčastní asi 27% občanov. Isté je však zatiaľ iba to, že z Bruselu prišli na Slovensko dosť solídne finančné čiastky s cieľom pripraviť u nás účinnú a úspešnú kampaň, ktorá k volebným urnám pritiahne predovšetkým mladých ľudí. Ide predovšetkým o kampaň Tentoraz idem voliť, ktorá sa zrodila v Bruseli. Uvidíme jej výsledný efekt v deň volieb, i keď je stále dosť nejasné, kto vlastne dostane peniaze na kampaň: politické strany a hnutia, alebo neziskové organizácie, či ministerstvo školstva? Podľa informácií riaditeľa Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Roberta Hajšela časť z nich išla, resp. odíde na účty politických strán. Ako ich však v praxi využijú to už nikto nevie. Jedno je však jasné : Brusel je v týchto záležitostiach nekompromisný a bude trvať na dôslednom vyučtovaní každého centu...

MY A EÚ

Niktor netají, že u nás je veľmi veľa nepriateľov EÚ. Na druhej strane takmer každá obec, každé mesto sa bez eurofondov nedokážu zaobísť. Na rozdiel od Nemecka, Francúzska a ešte aj V. Británie od vstupu do EÚ patríme medzi krajiny, ktoré viac dostávajú než dávajú. Pritom Brusel od nás veľa nechce, len aby sme voľby do EP neodflákli, aby účasť na nich na Slovensku nebola symbolická, ale skutočne dôstojná.

Problémom účastí Slovákov na voľbách do EP bolo aj nedávne stretnutie východoslovenských novinárov s vedením Kancelárie EP na Slovensku a niektorými našími europoslancami. Novinári konštatovali, že takmer každý záujemca z nich mal veľmi dobre vytvorené podmienky aby sa na vlastnej koži presvedčil, ako funguje EP v Bruseli a tak získané skúsenosti zverejnil vo svojom médiu. V tomto smere skutočne nikomu nič nemožno vyčítať. Žiaľ, veľký priestor dostávajú aj euroskeptici a tí dokážu dosť namútiť vodu. Svojími polopravdami a dezinformáciami. Pritom aj mnohí z nich sa neraz priživili na eurodotaciách  a ďalších finančných príspevkov z EÚ. Ale- počkajme do konca mája a potom budeme múdrejší...