Nepozerajme na susedov cez ružové okuliare! – Vladimír Mezencev

Často z úst priateľov a známych počúvam ako je to v Česku v porovnaní s nami všetko lepšie, ako tam jednoducho štát funguje tak ako má a nám nezostáva nič iné, iba susedom závidieť a učiť sa od nich. Mne pri takýchto monológoch nezostáva nič iné, iba ich občas prerušiť protiargumentmi. Nie, rozhodne nepatrím medzi tých, ktorí hľadajú na západ od rieky Moravy len to zlé. Na druhej strane nekompromisne stojím za tým, že za tých dvadsať rokov sme dosiahli o niečo viac. V januári 1993 sme štartovali z oveľa horšej pozície a dnes môžeme povedať, že Českej republike už doslova dýchame na chrbát a šliapeme na päty. To mám na mysli z ekonomického pohľadu a môžem sa pritom odvolávať na rôzne štatistiky.

 

Politické i kriminálne kauzy boli a sú na oboch stranách, taký je už život. Som však presvedčený, že tých politických prešľapov je v Česku viac ako u nás. Vezmime si len jednu záležitosť – prípad Iva Rittiga. Dnes už naši susedia veľmi dobre vedia, kto bol ten muž: za minulého režimu ako vedúci samoobsluhy potravín si z nej brával bez platenia a nemal zábrany ani brať si z tržieb. Dostal, ako sa hovorí, natvrdo deväť rokov, z ktorých si odsedel približne polovicu. Na neplánovanú slobodu ho poslala amnestia prezidenta Václava Havla. Potom sa jeho meno objavovalo v súvislosti s mnohými firmami, predovšetkým tými, ktoré podnikali s luxusnou módou. Ale ani to bývalému vedúcemu „samošky“ nestačilo. Dostal sa medzi politikov, hlavne z ODS, a podľa toho loboval a ovplyvňoval dianie v rezortoch dopravy, pôdohospodárstva. Len pre zaujímavosť – podieľal sa na vypracovaní etického kódexu pre štátnych lesníkov.

 

Prečo dnes vlastne píšem o tomto človeku, ktorého síce vôbec nepoznám, ale zo serióznych českých médií som sa o ňom dozvedel veľmi veľa. Ivo Rittig patrí medzi tých, ktorí rozhodujú o osudoch a kariérach mnohých českých politikov ! O tom sa však dlho vedelo. Novinkou ale je, že spoločne s pravou rukou vtedajšieho premiéra Petra Nečasa, dnes už jeho zákonitou manželkou Janou Nagyovou – Nečasovou spoločne riešili obsadzovanie vedúcich funkcií v českých štátnych firmách. Podľa štátneho zástupcu Rittig za to Nagyovej platil slušné sumy a kupoval jej drahé darčeky. Muž, pre ktorého je luxus životným štýlom dožičil ho aj vedúcej kancelárie predsedu vlády ČR. Nielen však on. Podľa českej polície si Nagyová dokázala „vydupať“ skutočne exkluzívny tovar...

 

Polícia „má na rane“ aj ďalších vplyvných ľudí v ČR, či už šéfa mamutieho podniku ČEZ, ktorý podľa jej záznamov informoval Nagyovú koho chce mať na dôležitých funkciách v polícii, pričom išlo ešte o významnejšie „stoličky“ než na ktorých sedia ministri. Stále nie je uzavretý prípad troch poslancov parlamentu, ktorí dostali veľmi dobré miesta v štátnych podnikoch a to vraj iba preto, lebo sa vzdali poslaneckých mandátov v snemovni. Okrem „Nagyagate“ je tu ešte, napríklad, lobista Roman Janoušek, ktorého muži zákona upodozrievajú, že napríklad spoločne s Rittigom „mali pod paľcami“ prideľovanie mnohých verejných zákaziek... Nečudo, že Janu Nagyovú – Nečasovú a jej kumpánov vyšetruje proti mafiánsky útvar a tí policajti, ktorí sa zaoberajú organizovaným zločinom aj v tých „najvyšších poschodiach“ majú plné ruky práce.

 

V súvislosti s iniciatívou Polície ČR sa hovorí, že možno nastane koniec kmotrov v Čechách. Je to však skôr želanie a utópia, než realita. Už aj preto, lebo podozrivý z ovplyvňovania verejných zákaziek je aj bývalý námestník vrchného štátneho zástupcu /u nás by išlo o námestníka generálneho prokurátora!/ Libora G.

Situáciu v Česku, či už politickú, ekonomickú, alebo kriminálnu, sledujem viac – menej náhodne, tak, ako mi dovolí čas. Ako poslanec NR SR a riaditeľ Úradu Prešovského samosprávneho kraja mám dosť práce, aby som sa venoval predovšetkým jej a celkovému dianiu na Slovensku. Tento príspevok však píšem iba preto, aby som našim čitateľom ukázal, že naši susedia si musia prelínanie vysokej politiky s kriminalitou riešiť so všetkou vážnosťou a veľkým nasadením. Aj preto, aby našinci zbytočne neidealizovali život a spoločenskú situáciu v Českej republike. Aby sme si uvedomili, že ľudia, ktorí si v Česku sami hovoria „politickí podnikatelia“ ešte nie tak dávno rozhodovali o všeličom: o tom, kde sa budú kupovať najmodernejšie zbrane pre armádu, ale i o tom, kto bude , napríklad, prezidentom Najvyššieho kontrolného úradu. Dnes sa už ministri bývalej pravicovej vlády v Prahe nehanbia priznať, že museli byť veľmi zadobre s vtedajšou riaditeľkou sekretariátu premiéra Petra Nečasa, aby sa k nemu občas dostali, i keď takéto stretnutie veľmi naliehavo potrebovali. Častejšie však neuspeli. Nečudo, veď ani predseda vlády ČR to pri vtedajšej svojej milenke a terajšej manželke nemal ľahké. Najnovšie zverejnené telefonické záznamy hovorov medzi Nagyovou a Nečasom jednoznačne hovoria o tom, že premiér chcel dokonca rezignovať na svoju funkciu len preto, lebo si nebol istý, že medzi členmi vedenia ODS presadí požiadavky svojej nekompromisnej podriadenej. Keď si to človek prečíta, až mu príde Nečasa ľúto. Jednoducho jej nikdy nepovedal NIE! – nenabral na to odvahu.

 

Oni si hovoria „politickí podnikatelia“, ľudia im hovoria kmotrovia. Či nastane ich koniec v Česku – to už záleží len od samotných Čechov. Vedúcou politickou silou v krajine sú teraz naši spojenci a priatelia – sociálni demokrati. Držíme im v tom palce, i keď nemáme na očiach ružové okuliare. Veď takých Rittigov, Janoušekov a ďalších je stále dosť. My sa starajme o to, aby sa ich metódy nesnažil nikto presadzovať u nás. Pokiaľ máme terajšiu vládu na čele s premiérom Robertom Ficom tak tu žiadni takýto kmotrovia nebudú!