Nepotrebujeme revolúcie, ale rozum – Katalin Tara

Dávno, dávno ľudia na Slovensku zvykli pri prejave vďaky hovoriť magickú vecičku: „Pán Boh zaplať.“ Naozaj ju považujem za čarovnú, lebo tieto tri slová, spojené do jednej krátkej vety sú étericky také silné, že by sme ich pokojne mohli použiť, ako názov novej biblie. Bol to – a chválime zato Boha, že ešte stále občas je a že nevyhynul, akýsi druh vyslovovanej pokory, nie len slovenského človeka, ktorým dával svetu najavo, že vyznáva dva základné princípy skutočného ľudského šťastia. Pokoru a úctu.

 

Asi po dvadsiatich rokoch + -, čo je na Slovensku, históriou potvrdená -vyskúšaná časová hranica, kedy ľudia, v novonastolenom režime, začnú bilancovať. Ak je režim nastolenej moci pre Slováka neprijateľný, začne sa Slovač masovo búriť. Takýto medzník, bol aj v roku 1968, kedy revolúcia na Slovensku bola nedemokraticky potlačená. Komunistom sa teda podarilo túto časovú hranicu prelomiť a ľudí opantal komunizmus neskôr natoľko, že stratili základné inštinkty Slovana. Režim moci komunizmu bol síce nesprávny, na druhej strane však natoľko v ľuďoch presiaknutý, že boli náchylní na akúsi druhú fázu celkovej premeny slušného človeka – na podliaka a začali zabúdať už aj na principiálnu slušnosť a symbol Slovanskosti- pozdrav „Pán Boh zaplať“ tiež. Dialo sa to samozrejme za výdatnej podpory komunistickej propagandy osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, kedy bol tento krásny symbol slušnosti používaný ako boľševická paródia na humor, navyše nevydarená a zo symbolu slušnosti a múdrosti Slovana, bol urobený nemiestny vtip o platení v obchode za nákup – namiesto peniazmi, slovami „pán Boh zaplať“. Na vážne zamyslenie je aj fakt, že nemiestna paródia na žart, ktorá cca dvadsať rokov spala, je obnovovaná znovu práve teraz, v čase nastoľovania totalitnej svetovlády, dokonca celoeurópsky. Ako svedectvo  môže slúžiť fiktívna bankovka, vyrobená vo viacerých svetových jazykoch, ktorá heslo Pán Boh zaplať, dehonestuje na medzinárodnej úrovni. Je zároveň obrovský paradox, že na Slovensku, dokonca ani v Čechách, si tento skrytý indikátor totality, nikto okrem mňa „nevšimol“.

 

Ďalší medzník bilancovaní na Slovensku, prišiel o dvadsať rokov a v roku 1998, sa Slováci vzopreli znova. Berte prosím moje riadky v kontexte toho, ako revolúciu na Slovensku poníma obyčajný človek a dajme na chvíľu politickú manipuláciu s národom, ktorá sa udiala aj roku 1968 a aj následne v roku 1989 na chvíľku stranou, lebo ako to dopadlo, všetci viete. Ak preskočíme tri federačné roky - ’90 až ’92, ktoré považujem z hľadiska príslušnosti k nejakému druhu režimu, za obdobie absolútneho chaosu, tak sucho konštatujem, že po dvadsiatich rokoch sa nám znova na Slovensku „zrevolučnelo“, lebo nepokoje s nastoleným pseudo-demokratickým režimom, výrazne citeľné od konca roka 2013, kedy arogancia moci na Slovensku, výrazne vystupňovala a trvá dodnes. Čo sa teda udeje dnes? Budeme mať na Slovensku revolúciu, so zámerom dosiahnuť skutočnú demokraciu, alebo bude puč, ktorý stojí na hranici Slovenska a čaká, ktorá skupina aktivistov sa natoľko „zrevoluční“, že ho pozve do krajiny, len vo vašich snoch, drahí revolucionári?

 

Ani jedno, ani druhé. Nepríde ani zmena pseudo-demokracie, ani revolúcia za demokraciu a už vôbec nie krvavá, ani roxorová, ako sa niektorí jedinci snažia národu posunúť až do doby obrody myslenia Slováka. Zároveň každému, kto by sa na Slovensku nechal zmanipulovať pseudo-revolucionármi a pripojil k snahe o akýkoľvek obrat k demokracií, inak, ako voľbami odkazujem, že to je ten najhlúpejší nápad, aký som dodnes počula, lebo ak si to neuvedomujete, tak všetci, ktorí chcú tomuto národu nasilu vládnuť, na nič iné, ako na vážny násilnícky incident nečakajú viac, lebo násilie v spoločnosti je presne to, čo potrebujú, aby svoju moc ešte upevnili. Kto mi neverí, odporúčam otočiť hlavu na východ, lebo to čo píšem, sa práve deje na Ukrajine a keby Putin s Porošenkom hybridne na východe Ukrajiny nebojoval, ľud Donecka a Luhanska, by bol vyhladený už dávno. Tiež to z ruskej strany nie je čistý zámer ochrany svojho ľudu na Ukrajine a Putin tým háji svoje geopolitické záujmy, ale o to vlastne vo vojne na Ukrajine ide všetkým, teda aj spojencom NATO. Ale to je už téma z iného súdka a o tom viac, možno na budúce.

 

To, čo Slovensko namiesto revolúcie potrebuje, je zmúdrieť. Už som to písala v minulosti  viackrát. Slovensko je úžasná krajina s ľuďmi, ktorí v svojom základe, sú mimoriadne národní. Nepotrebujete v čase tejto poroby revolucionárov, ale buditeľov našej národovosti, ktorú nosíte všetci hlboko v sebe. Títo ľudia sú kade-tade po Slovensku, často nenápadní, bez povšimnutia verejnosti a spoznáte ich jednoducho, lebo jednu črtu majú všetci spoločnú. Majú vás skutočne radi. Chýba vám teda jediné. Zmúdrieť, aby ste dokázali rozpoznať, kto vás má rád naozaj a kto to len hrá. A hlavne nezabudnite otočiť hlavu k nebu a vysloviť tú čarovnú Slovanskú formulku: „Pán Boh zaplať, lebo dnes, to je symbolom slovenského návrat k rozumu!“

 

Za krásny príklad toho, kto národ miluje, považujem skupinu dobrovoľníkov, operujúcu na Slovensku, kde pomáhajú bojovať Slovákom s armádou exekútorov, bánk a úžerníkov, ktorých je na Slovensku skutočne ako maku, v makovo-jablčnom koláči. Nepoznám zákulisie tejto skupiny a predpokladám, že po zverejnení tohoto článku, sa dozviem viac, ale od doby, čo ich činnosť denne sledujem môžem s presvedčením napísať, že títo ľudia, Slovákov naozaj milujú. Táto organizácia sa volá Centrum správnej pomoci a z časti ju zastrešuje pani Kristína Ulmanová.