Nepokojné dni – Rudolf Slezák

Všetci vieme, kto bol a kto je Karel Schwarzenberg, ktorý svojho času zažiaril na Českej politickej scéne. Veľa ľudí sa išlo poblázniť z jeho aristokratického pôvodu, vďaka čomu sa takmer stal prezidentom. Až neskôr začali ľudia posudzovať jeho osobu nielen podľa príslušnosti k starému šľachtickému rodu, ale aj podľa toho, čo urobil ako minister zahraničia preto, aby sa svet stal lepším. Jedno sa však tomuto starému pánovi uprieť nedá - a to je mimoriadny dar predvídavosti. Keď navštívil v roku 2009 Rakúsko, pre časopis Kuriér povedal - Príde čas, keď nespokojenci prestanú rešpektovať výsledky volieb, obsadia ulice, námestia a budovy, aby sa zmocnili vlády, ktorá im bola vo voľbách z vôle ľudu zamietnutá. Začnú  vyvolávať nepokoje a budú lietať aj kamene dovtedy, kým sami nezasadnú do ministerských limuzín. Ukrajina toho bola príkladom. Teraz, akoby sa jeho proroctvo začalo napĺňať aj na uliciach a námestiach na Slovensku. Sú to vari už  tí ľudia o ktorých hovoril Karel Schwarzenberg? Zdá sa, že áno, pretože sa správajú akoby iba oni boli oprávnení rozhodovať, kto bude premiérom alebo ministrom v tejto krajine. .Ak sa im  nepodarí presadiť odvolanie Kaliňáka v parlamente, prídu na rad kamene a revolúcia. Celkom otvorene o tom v jednej TV debate už hovoril  pán Krajniak od Kollára. Takú rétoriku by si nedovolil ani Marián Kotleba. V inej relácii zasa Igor Matovič úplne vážne prehlásil, že nastáva tretia fáza revolúcie. Teda nie voľby, ale revolúcia by ich mala vyniesť do vytúžených pozícii v štáte. No a ako vidíme, vždy sa nájde dostatok ľudí nespokojných z výsledkami volieb, ktorí by ich aj takýmto spôsobom chceli zvrátiť. Opozícia to môže obaľovať akýmikoľvek  "kudrlinkami" a "ušľachtilými" úmyslami, vždy za tým bude cítiť jedno jediné - nespokojnosť s tým, že musia sedieť na zadných miestach v parlamente.

 

Všeličo človeka napadne, keď pozoruje ľudí zúčastňujúcich sa protestných akcií a nepokojov na našich uliciach a námestiach. Môžeme mať rôzne názory na tieto prejavy nespokojnosti vyvolávaných predovšetkým kvôli odvolaniu ministra vnútra a potrestaniu podnikateľa Bašterňáka. Človek však nemusí mať politologické vzdelanie, aby pochopil, že ak by k tomu za pomoci nepokojov aj prišlo, vrece sa roztrhne a na radu prídu ďalší  nepohodlní koaliční politici. Nie nadarmo si Igor Matovič na celý pol rok zabezpečil priestory pod oknami Roberta Fica, aby sa vraj musel hanbiť počas predsedníctva v EU. Pánom Matovičovi, Sulíkovi, Galkovi Lipšicovi... nezáleží na tom, do akého svetla sa dostáva celá naša krajina, pre nich je najdôležitejšie znevážiť túto koalíciu nielen doma, ale aj pred celou Európou. Netrúfam si odhadnúť, ako to všetko dopadne, no neviem si ani predstaviť, kto by si zasadol do vlády s takouto opozičnou zostavou. Nedá mi však nezmieniť sa na pár riadkoch aj o tých, čo svojou účasťou podporujú snahu opozície povaliť túto vládu. Len tŕpnem, aby nejaký blázon nevyzval protestujúcich po vzore Ukrajiny -  na budúce si prineste so sebou aj staré pneumatiky.

Vždy som si myslel, že sme múdrejší a prezieravejší, ako boli naši predkovia, že sme sa poučili z mnohých omylov, za ktoré sa dnes hanbíme. Ako je potom možné, že toľko ľudí jednoducho uverilo tribúnom tejto tretej fázy revolúcie a spolu s nimi vykrikuje pod oknami ústavných činiteľov, že sú zlodeji, že treba každého strčiť do basy a zavrieť. Kaliňak, do basy, Fico do basy,...ozýva sa zo všetkých strán. To máme zrazu toľko ľudí ktorí nepochybujú o tom, koho treba trestať a zatvárať, bez toho, aby o tom rozhodla Justícia? Oni presne vedia akých právnych alebo obchodných zločinov sa dopustili, alebo iba uverili tomu, čo im nabulíkal pán Matovič keď spolu s ním, tak ľahkomyseľne vykrikujú - do basy s nimi? Zalistujme si trocha v našej minulosti a zrazu zistíme, že niečo podobného tu už bolo.  Len si spomeňme koľko ľudí podpisovalo a schvaľovalo na verejných zhromaždeniach a podnikových schôdzach, petície v ktorých žiadali trest smrti pre Horákovu, Clementisa... ale aj iných ľudí, ktorých vôbec nepoznali, alebo len veľmi málo. Tiež im niekto nabulíkal do hláv všeličo o ich zločinoch a o tom, ako sa previnili proti vtedajšiemu režimu. Obesiť ich, ozývalo sa zo všetkých strán, tak ako sa dnes ozýva - do basy s nimi.  Nech mi je odpustené, ale obávam sa toho, že ak by dnes už nebol zrušený trest smrti, niektorí ľudia by s plnou ľahkosťou vykrikovali - na šibenicu s nimi.  Aj keď sa väčšina z nás, nevyzná v zložitých  obchodných, finančných, právnych a iných záležitostiach.