Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Nemilé rozjímanie – Dušan Konček

História je matkou múdrosti a opakovania. Pomaly sa blížime k roku 2O17. Ešte zúrila druhá svetová vojna, keď rotschildovský a rockefellerovský kapitál vyslal do Ruska Lenina zo Švajčiarska a Trockého z USA. Cieľ bol jasný, zmocniť sa surovinovej bázy cárskeho Ruska a samozrejme mnoho miliónového trhu. Nevyšlo to tak, ako si kapitál želal. Nasledovali všelijaké pokusy, najhorší bol ten s Hitlerom na ktorom sa podieľal ten istý kapitál ako v roku 1917. A znova nasledovali hókusy-pokusy, ako Maďarsko 1956, Československo 1968 a potom Poľsko so Solidaritou. Nakoniec sa čosi podarilo, to čosi sa volalo komunizmus. Ten padol, lebo v tej podobe nemal šancu. Ale Rusko nepadlo, aj keď sa to skoro podarilo. To nové Rusko za éry Putina sa veľmi snažilo patriť do Európy, lebo nakoniec jeho väčšia časť tam vždy patrila ergo bola jej súčasťou. Lenže Rusku nemožno diktovať podmienky a ultimáta, to nie je San Marino ani Andorra. Medzitým sa však ocitli v ohrození Spojené štáty americké, ktoré svojimi výbojmi nič nedosiahli, skôr naopak spôsobili vo svete chaos, doma ich štátny dlh prevyšuje 18 biliónov dolárov, z niektorých miest ako napríklad Detroit sa stávajú ruiny, niektoré štáty, hlavne Texas oživuje separatistické tendencie a chce byť samostatným štátom s jednou hviezdou na zástave.

 

Čína medzitým dosiahla také tempá rozvoja, že nielenže predbieha USA ale ich drží aj v hrsti. USA sa spoliehajú na Európu, ktorú držia v hrsti nielen vojensky ale aj ekonomicky od čias plánu Marshalla. Američania sa spoliehali, že do lona im padne aj Rusko, všetkými možnými spôsobmi to chceli uskutočniť, lenže je tam ten Putin. A tak sa snažia získať 46 miliónovú Ukrajinu, čo je dobrý trh a hlavne hrozba pre Putina. Ten im však spred nosa vyfúkol Krym, ideálnu námornú bázu a Rusko sa obrátilo na Východ. Stačí si pozorne všímať tieto pochody a je jasné, že ide predovšetkým o Čínu, ktorá je cieľom pre blízke roky. S Putinom by to išlo ľahšie, lenže ten je dobrý šachista a nedal sa dobehnúť. Európa sa dala, ale aj tu silnejú protiamerické postoje. Neostávalo teda nič iné, len do Európy nasmerovať emigrantov a na Blízkom Východe vytvoriť s pomocou šejkov akúsi proamerickú bázu. Európa sa ocitla v smrteľnom zovretí, ekonomickom, vojenskom zo strany USA a emigračnom.

 

USA ponúkajú Transatlantickú obchodnú dohodu s EÚ, čo je vlastne pokračovanie Marshallovho plánu v inej podobe ako po druhej svetovej vojne. Európa sa sankciami voči Rusku zbavuje možnosti dostať celkom cenovo prijateľné strategické suroviny z Ruska, Američania sľubujú bridlicový plyn, čo je sľubotechna, pretože jeho ťažba /hydroťažba/ v USA vyvoláva zemetrasenia a obrovské škody na životnom prostredí. A pre prepravu po mori do Európy treba vybudovať terminály, čiže plyn by vyšiel dvakrát tak draho ako z Ruska. Hlasy, že sa treba zbaviť energetickej závislosti z Ruska sú blud, pretože potom bude iná závislosť – na USA. Teda nejde o suroviny, ale o boj závislostí. Čína pritom ticho a systematicky pracuje a expanduje svoj kapitál nielen na americké humno, do Latinskej Ameriky, ale skupuje už aj európske firmy, dokonca aj futbalový španielsky klub Athletico Madrid.

 

Obrovské investície vkladá do spolupráce s Ruskom a európskym firmám klesla sánka, boli to ich záujmy. Nikto pritom nevie presne na akej hlbokej spolupráci s Rusko a Čína dohodli. A tak teraz nastal boj o Indiu, ktorá sa stáva tiež veľmocou a zdá sa, že sa skôr prikláňa z čínsko-ruskej spolupráci, aj k spolupráci s krajinami BRICKS, s novou čínskou rozvojovou bankou, kde už vstupujú aj niektoré európske krajín, na rade je obchodovanie s juanom a rubľom, čo už funguje. USA preteká voda pomedzi prsty a neostáva im nič iné, len zvýšiť svoju agresivitu, čo na toľkých frontoch, ktoré majú rozohrané rovná skôr fiasku. Na samotnej Ukrajine, ktorú akože parádne rozohrali, aspoň si to mysleli, sa karta začína tiež obracať v ich neprospech, Ukrajinci sa cítia po Majdane podvedení. A už neveria slovám. Porošenko sa snaží čo to urobiť, ale podľa USA robí málo. Splnil svoju čiernu robotu a tak ho hodia cez palubu ako kedysi Noriegu v Paname. Putin si môže v Kremli popíjať spokojne bylinkový čaj a pozerať sa ako sa rúcajú americké sny o výnimočnosti najslobodnejšej krajiny sveta, kde napríklad vo väzniciach v súčasnosti sedí vyše 2 milióny väzňov, čo nebolo ani za stalinských Gulagov, každý týždeň sa strieľajú navzájom ľudia a o indiánskom holokauste musíte mlčať, hoci pri ňom prišlo o život 95 miliónov Indiánov rôznych kmeňov. Ale to sú ich problémy, nás zaujíma Európa. Ak sa nezmení, teda ak sa nezmení EÚ, kde namiesto pudlíkov a v krajinách EÚ namiesto Sancho Panzov neprídu rozumní ľudia, čaká nás v roku 2017 a v ďalších rokoch nepríjemná realita, ktorá nás hodí o storočie ak nie viac späť. Spolupráca krajín Európy je nevyhnutná, ale bez dirigizmu.

 

Jednoducho treba zachovať obchodnú spoluprácu na vyššej úrovni, zrušiť NATO a ak budú súhlasiť členské krajiny vytvoriť armádu EÚ, čo by bolo pre všetkých lacnejšie ako mať vlastnú s vysokými v a výdavkami a takejto armáde dať prívlastok bezpečnostnej štruktúry, ktorá nemá expanzívnej ale obranné ciele. Hrať si na akýchsi nezmyselných „Európanov“ ako náciu nemá zmysel, to je utópia. Európania sme tak či onak. Toto je jediné východisko, ako si zachovať európsku tvár pred celým svetom a pritom spolupracovať tak s USA, s Čínou, Ruskom, Indiou či iným i krajinami na princípoch rovný s rovným. Inej cesty niet, iné cesty sú hrozbou pre samotnú Európu a jej existenciu.