Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Kontakty
Naši partneri:
Nedokážu nájsť kvalitných kandidátov – Vladimír Mezencev
Pre súčasnú opozíciu sa po nevydarených parlamentných voľbách v minulom roku javí iba mala nádej ovplyvňovať politický život na Slovensku. Možno práve preto si niečo viac sľubuje od jesenných volieb predsedov a poslancov samosprávnych krajov i budúcoročných prezidentských. Pozorovateľ domácej politickej scény sa môže iba usmievať: nič sa nezmenilo, tradičné vzájomné podávanie si rúk opozičných lídrov sa strieda s tvrdým a neľútostným bojom presadiť práve kandidáta svojej strany. Veď zatiaľ sa hovorí o jedinom kandidátovi ľavice (mal by sa ním stať premiér R. Fico), ale na druhej strane až o šiestich mužoch (A. Kiska, P. Hrušovský, P. Šťastný, R. Procházka, J. Čarnogurský, M. Bútora).
Podľa nedávneho prieskumu agentúry Focus R. Fica by v súčasnosti za hlavu štátu volila tretina občanov, za ním so sedempercentnou stratou zaostáva A. Kiska, občiansky kandidát, prvý ktorý svoju kandidatúru už aj verejne oznámil. Človek, úplne neznámy v politike, ale o to viac v charite, má zatiaľ jediný a zároveň čudný cieľ – vo voľbách vyhrať nad R. Ficom. Možno nepochopiteľne skrýva svoje tromfy, ale na program potenciálneho prezidenta republiky je to veľmi málo. Ďalšia trojica v poradí P. Hrušovský, P. Šťastný a R. Procházka má zatiaľ dohromady hlasy 32 percent voličov, teda len o niečo viac ako samotný R. Fico. Na hranici niečo nad 7 percent sa pohybujú J. Čarnogurský a M. Bútora.
Samozrejme, do volieb sa ešte môže všeličo zmeniť. Veď anketári nezistili vybraného kandidáta u takmer štvrtiny respondentov, ktorí tvrdili, že ešte nie sú rozhodnutí koho budú voliť, alebo jednoducho nepovedali meno svojho kandidáta. Okrem toho takmer pätina opýtaných povedala, že k volebným urnám nepôjdu – pričom toto ich terajšie rozhodnutie nie je konečné. Ako to bude v krajoch? Reálnu šancu obhájiť svoje postavenie majú predsedovia samosprávnych krajov s centrami v B. Bystrici, Žiline, Košiciach, Prešove, Trenčíne, Trnave a Nitre, teda všade tam, kde vyhral SMER-SD v koalícii s ďalšími partnermi. Sú to silné osobnosti a preto veľmi ťažko bude k nim postaviť rovnocenných kandidátov. Tak napríklad v B. Bystrici sa predsedom samosprávneho kraja chce stať Ľudovít Kaník, známy exminister práce a sociálnych vecí prvej vlády M. Dzurindu, v KSK sa hovorí o Martinovi Padovi, exministrovi vnútra za SDKÚ-DS. Už teraz sa však vie, že kandidovať chce aj exposlankyňa NR SR za KDH Mária Sabolová. Obe politické subjekty sú pripravené rokovať o spoločnom kandidátovi, resp. spoločnej kandidátke pravice, ale zo skúsenosti dobre vieme, že to nebude ľahké. Pada v podstate poznajú iba na Zemplíne /býva v Michalovciach/, Sabolová je asi známejšia a obľúbenejšia nielen doma v Košiciach, ale v celom kraji. Akurát si jej potenciálny volič /v prípade, že sa pravica dohodne na jej nominácii/ určite položí otázku: Prečo ju KDH v minuloročných parlamentných voľbách zaradilo v kandidátke na nezvoliteľné miesto a teraz presadzuje jej kandidatúru za predsedkyňu KSK? Ťažko niekto objektívne a pravdivo na ňu odpovie. O nejednotnosti pravice svedčí aj to, že „v košickom prípade“ najskôr obe strany oznámia mená svojich kandidátov a potom začne boj o „kto z koho“. Keby boli k sebe také tolerantné a ohľaduplné tak by sa predovšetkým snažili nájsť jedného spoločného kandidáta a až potom oficiálne oznámiť jeho meno. Samozrejme, pokiaľ sú schopné sa medzi sebou dohovoriť. Nuž, uvidíme...
Podľa nedávneho prieskumu agentúry Focus R. Fica by v súčasnosti za hlavu štátu volila tretina občanov, za ním so sedempercentnou stratou zaostáva A. Kiska, občiansky kandidát, prvý ktorý svoju kandidatúru už aj verejne oznámil. Človek, úplne neznámy v politike, ale o to viac v charite, má zatiaľ jediný a zároveň čudný cieľ – vo voľbách vyhrať nad R. Ficom. Možno nepochopiteľne skrýva svoje tromfy, ale na program potenciálneho prezidenta republiky je to veľmi málo. Ďalšia trojica v poradí P. Hrušovský, P. Šťastný a R. Procházka má zatiaľ dohromady hlasy 32 percent voličov, teda len o niečo viac ako samotný R. Fico. Na hranici niečo nad 7 percent sa pohybujú J. Čarnogurský a M. Bútora.
Samozrejme, do volieb sa ešte môže všeličo zmeniť. Veď anketári nezistili vybraného kandidáta u takmer štvrtiny respondentov, ktorí tvrdili, že ešte nie sú rozhodnutí koho budú voliť, alebo jednoducho nepovedali meno svojho kandidáta. Okrem toho takmer pätina opýtaných povedala, že k volebným urnám nepôjdu – pričom toto ich terajšie rozhodnutie nie je konečné. Ako to bude v krajoch? Reálnu šancu obhájiť svoje postavenie majú predsedovia samosprávnych krajov s centrami v B. Bystrici, Žiline, Košiciach, Prešove, Trenčíne, Trnave a Nitre, teda všade tam, kde vyhral SMER-SD v koalícii s ďalšími partnermi. Sú to silné osobnosti a preto veľmi ťažko bude k nim postaviť rovnocenných kandidátov. Tak napríklad v B. Bystrici sa predsedom samosprávneho kraja chce stať Ľudovít Kaník, známy exminister práce a sociálnych vecí prvej vlády M. Dzurindu, v KSK sa hovorí o Martinovi Padovi, exministrovi vnútra za SDKÚ-DS. Už teraz sa však vie, že kandidovať chce aj exposlankyňa NR SR za KDH Mária Sabolová. Obe politické subjekty sú pripravené rokovať o spoločnom kandidátovi, resp. spoločnej kandidátke pravice, ale zo skúsenosti dobre vieme, že to nebude ľahké. Pada v podstate poznajú iba na Zemplíne /býva v Michalovciach/, Sabolová je asi známejšia a obľúbenejšia nielen doma v Košiciach, ale v celom kraji. Akurát si jej potenciálny volič /v prípade, že sa pravica dohodne na jej nominácii/ určite položí otázku: Prečo ju KDH v minuloročných parlamentných voľbách zaradilo v kandidátke na nezvoliteľné miesto a teraz presadzuje jej kandidatúru za predsedkyňu KSK? Ťažko niekto objektívne a pravdivo na ňu odpovie. O nejednotnosti pravice svedčí aj to, že „v košickom prípade“ najskôr obe strany oznámia mená svojich kandidátov a potom začne boj o „kto z koho“. Keby boli k sebe také tolerantné a ohľaduplné tak by sa predovšetkým snažili nájsť jedného spoločného kandidáta a až potom oficiálne oznámiť jeho meno. Samozrejme, pokiaľ sú schopné sa medzi sebou dohovoriť. Nuž, uvidíme...
Powered by Quick.Cms