Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Nebývalý ruský televízny seriál – Dušan D. Kerný

Hlavný ruský štátny televízny Pervyj kanal odvysielal seriál, aký ešte v tamojšej  televízii nikdy nebol. Pod názvom Voľakedy v Rostove mohol divák sledovať 24 dielov príbehu, ktorého hlavnú os tvorí barbarský zákrok sovietskej ozbrojenej moci proti bezbranným robotníkom v Novočerkasku v roku 1962 a následný, na žiadosť Moskvy inscenovaný proces v ktorom odzneli mnohé rozsudky smrti. Obete boli tajne pochovávané v masových hroboch.

 

Celý seriál ukazuje obludnosť sovietskeho systému v takej miere, ako to doteraz ešte neurobil nijaký filmový resp. televízny seriál. Nielen zahraničný, ale aj ruský divák uvidí sovietsku každodennosť snímanú tak dôsledne po najmenšiu podrobnosť tak, že to vyráža dych a udržuje záujem diváka.

 

Srdcervúce scény streľby do civilného obyvateľstva či podlosť policajných zložiek, obrazy biedy a nedostatku každodenného života na takej veľkej ploche vykresľujú sovietsku realitu takou ako naozaj bola. A zároveň takou, akú si už dnešný divák ani nevie predstaviť a pamätajú si ju azda len staršie generácie. Psychologická kresba postáv hovorí práve toľko čo samotný dej udalostí o strachu, dvojtvárnosti či priamo zločinnosti systému alebo jeho predstaviteľov.

 

Dejová os seriálu sa opiera o skutočné udalosti – streľbu na hlavnom námestí južnoruského mesta a inscenované procesy  proti nevinným robotníkom v Novočerkasku na príkaz vrchného vedenia sovietskeho štátu na čele s N. S. Chruščovom. Dráma nie je iba sociálna, ale aj kriminálna. Tvorcovia filmu využili príbeh rostovskej bandy bratov Tolstopjatovych, ktorí prepadávali obchody a finančné ústavy. Táto udalosť zo sedemdesiatych rokov je umne pospájaná s osudmi vyšetrovateľov a ich vykreslením ich súkromia čo len dodáva vierohodnosti vykresľovaného obrazu sovietskej reality. Banda Tostopjatových má dodnes v rostovskom policajnom múzeu osobitnú časť, tak výnimočné boli ich prepady.

 

Avšak aj kriminálnu časť seriálu  tvorcovia poňali nenásilne, ako súčasť odmietavého vzťahu k sovietskej, vnucovanej morálke. Ukázali samozrejmosť uplácania, zneužívania funkcií, udavačstva, surovosti, intrigánstva ako samozrejmej súčasti sovietskej každodennosti.  Ešte nikdy v takomto populárnom seriáli, nota bene vysielanom počas pravoslávnych sviatkov Veľkej noci v hlavnom vysielacom čase televízia neukázala aký priepastný rozdiel bol medzi sovietskou každodennosťou a jej propagandistickým vykresľovaním ba falšovaním v štátnej televízii. A tak obrazy reálneho násilia a nedostatku, čo viedlo k masovému protestu robotníkov sa prelínajú so vtedajšími filmovými týždenníkmi vykresľujúcimi sovietske kozmické či priemyselné úspechy a nadšenie ľudových más pri podpore politiky štátu.  Tak očividný priepastný rozdiel zároveň vovádza dnešného diváka – a to ruského či zahraničného – do atmosféry doby. Pretože väčšina dnešných divákov už videla kozmické úspechy v dokumentoch, neraz videla slávnostné vítanie napríklad prvého kozmonauta na svete, sovietskeho Jurija Gagarina nadšenou Moskvou, ale nikdy to nevidela poprekladané v záberoch za sebou v súvislostiach s realitou miest ako Novočerkask či Rostov. V jednom zabíjali vojaci civilov, v druhom lupiči policajtov. V skuročnosti práve tak ako v televíznom seriáli.

 

Dômyselné je i prekladanie scén s populárnymi kultovými sovietskymi filmami či piesňami a realitou života hlavných postáv, sovietskou realitou tých čias. Filmy či piesne sú dodnes kultové či všeobecne známe, ale nikdy ich divák nevnímal v súvislosti sovietskej reality tých čias, ako to vidno v seriáli.

 

Isteže tvorcovia odviedli aj nevyhnutnú dať televíznym seriálom, ľúbostným príbehom, ktoré sa prepletajú všetkými dielmi. Nechýba ani vyšetrovateľ tajnej polície zaľúbený do „podozrivej“, vedec pašujúci práce na Západ, spisovateľ – disident pracujúci ako domovník, mimoriadne umní zločinci, ktorí vyrobili novú zbraň. No a samozrejme tradičný vrchol – dramatická naháňačka v poslednom dieli, kde zopár hlavných hrdinov zomrie. Isteže, ten kto pozná rýchlosť vtedajších sovietskych áut  a tamojších ciest vie, že dynamičnosť je dielom najmä umnej kamery a strihov.

 

Televízny seriál Voľakedy v Rostove má v titulkoch namiesto písmena  S krvavý, ťažko povedať, že len červený kosák s kladivom. Teda hlavný znak, dodnes symbol celej sovietskej epochy.

Výnimočnosť seriálu v ruskej televízii, jej hlavnom kanále v hlavnom vysielacom čase stojí aj u nás za zmienku. A keď budeme seriál ponímať ako televízny seriál a nie politikum je viac ako pravdepodobné, že zaujme aj zahraničného diváka, možno aj slovenského. Pravda ak Prvý kanál bude predáva práva na vysielanie do zahraničia.

 

Majitelia telefónov s ruskou SIM kartou prostredníctvom ktorej sa sťahujú platby, si už dnes môžu kúpiť a siahnuť z internetu celý seriál za 200 rubľov. Teda za necelé štyri eurá. Keďže len v Nemecku sú denne tri milióny potencionálnych divákov, ktorí sledujú Prvý kanál resp. ruské televízne programy a značná časť z nich má práve oné sim karty, asi Prvému kanálu peniaze nie sú ľahostajné.

 

foto. tvkino rus