Navzájom sa učíme - Stanislav Kubánek

Uplynulé dni som so záujmom sledoval niektoré relácie českej verejnoprávnej televízie. Ani nie z dlhej chvíle, ale zaujal ma zjazd Českej sociálnodemokratickej strany, ČSSD (17. – 18. 3. 2017). Na jednej časti rokovania snemu bol prítomný predseda strany  SMER-SD, Robert Fico. Zúčastnil sa aj na tlačovej besede. Otázku položila aj redaktorka RTVS. Reagovali obidvaja predsedovia. V hlavných správach Slovenskej televízie redaktorka informovala o sneme ČSSD, ale o účasti Roberta Fica nepovedala ani slovo. Raz opäť sa potvrdilo,  že objektívnosť, etika, slušnosť a jazyková kultúra na obrazovke Slovenskej televízie nemajú patričné miesto. Robert Fico vo svojom vystúpení okrem iného zdôraznil, že  strana SMER-SD sa nielen pre svoj názov plne hlási k ľavicovej a tradičnej politike sociálnej demokracie. Ale, netají sa ľavicovou orientáciou.

 

Na zjazde českých kolegov, niektorí členovia tejto strany s tým majú stále určité problémy. V diskusii na to reagovali otvorene a jednoznačne: sociálna demokracia nikdy nemôže koketovať s liberalizmom, ani hľadať tretiu cestu, ani napodobňovať politiku Tonyho Blaira...

           

Čo k tomu dodať? I keď sociálna demokracia na Slovensku nemá takú bohatú tradíciu ako v Čechách a na Morave, my sme už skôr prišli na všetky tieto úskalia ako kolegovia na západ od rieky Moravy. Obdobie, kedy sme snívali o akejsi tretej ceste je už dávno za nami a už na nedávnom sneme v Prešove predseda našej strany Robert Fico nie náhodou hovoril, že musíme stále viac a viac myslieť na ľudí, ktorí žijú z každodennej práce a platu. Samozrejme, s tým, že u nás v porovnaní s inými členskými krajinami EÚ výrazne rastie HDP, sa chváli každý: podnikateľská sféra, opoziční politici, bankový sektor... Okrem nás však nikto nespomenie ľudí práce bez ktorých by žiadny rast HDP neexistoval.

           

Českí kolegovia musia urobiť krok doľava. Majú síce veľmi silnú politickú stranu na čele s premiérom, ale v uplynulých dvoch rokoch napriek tomu stratili 2 000 členov. Strana si sebakriticky priznáva, že nie je v dobrej kondícii. Vnútrostranícke problémy sa neriešia „doma v kuchyni“, ale zainteresovaní členovia ČSSD ich iniciatívne vynášajú na verejnosť, predovšetkým do médií. To by sa v poriadnej rodine nemalo stávať. Predseda Bohumil Sobotka sa stal straníckym lídrom štvrtýkrát za sebou, bol aj teraz jediným kandidátom a vo voľbách získal 67% zo všetkých odovzdaných hlasov. Sám si však staronový predseda uvedomuje, že ČSSD musí nabrať smer doľava, vychádzať z toho, že skončili časy lacnej práce. B. Sobotka napriek tomu, že predstavuje svojím výzorom skôr úradníka než charizmatického politika je tretím najobľúbenejším politikom v krajine. S koaličnými partnermi, najmä s Andrejom Babišom to nemá  ľahké. Nečudo, že jeho slovník trochu zdrsnel a na rozdiel od minulosti vie vysloviť aj veľmi drsné slová. Robí tak skutočne len príležitostne a tak mu priaznivcov v takýchto prípadoch neuberajú, skôr naopak.

           

Českú republiku na jeseň čakajú parlamentné voľby, pred ktorými sa ČSSD už teraz vzdáva liberálnych voličov. Robí tak úmyselne, lebo pokiaľ si chce táto strana zachovať svoju tvár, tak musí vychádzať v ústrety tým občanom, ktorí chcú voliť spoľahlivú ľavicovú stranu. Len v takom prípade môže uspieť a opäť uvažovať o  tom, že jej predseda bude opäť zostavovať koaličnú vládu...