Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Natŕčajú ruky, doma však dane neplatia – Vladimír Mezencev

Koronavírus nám v priebehu niekoľkých týždňov úplne zmenil život. Materiálny i spoločenský. Mnohí prišli o prácu, podnikatelia o prostriedky, potrebné pre každodenný chod firiem. Tieto straty od polovice marca dodnes predstavujú stovky miliónov eur a i keď štát sa snaží túto krízovú situáciu riešiť pomocou finančných dotácií jednotlivcom i spoločnostiam, samozrejme v rámci svojich možností, následky pandémie budeme všetci niesť a pociťovať ešte dlho.

 

Mnohých podnikateľov treba skutočne ľutovať, ale niektorí by si zaslúžili priviazanie na dereš a údery korbáčom na zadnú časť tela. Pandúrov však už nemáme, tak to korbáčovanie by malo byť aspoň symbolické. Veď máme predsa 21.storočie.

 

Ako prvá začala nariekať a hovoriť o svojich veľkých stratách, spôsobených koronavírusom firma, ktorá je už niekoľko rokov v červených číslach a tak sa už ani nikto nepamätá, kedy platila dane zo zisku. Ale pri žiadaní finančnej pomoci od štátu bola prvá. Okrem toho sa zdá, že v Dánsku majú lepších ekonómov než u nás. Predstavitelia tejto severskej krajiny sa poponáhľali s vyhlásením, že žiadnu injekciu v podobe prísunu peňazí na svoje účty nedostanú tie firmy, ktoré sú evidované v tzv. daňových rajoch. Teda tie, ktoré do rozpočtu svojej krajiny ničím neprispievajú. Náš minister hospodárstva, ktorý tak veľmi chcel byť správcom štátnej pokladnice, teda Richard Sulík, o tomto spravodlivom rozhodnutí Dánska však vôbec nič nepočul. Dozvedel sa o ňom až z úst novinára na jednej zo svojich tlačových konferencií. Nestihol ani skryť prekvapenie, že niekde dokážu v tejto zložitej situácii tak reálne uvažovať a najmä konať.

 

Len pre zaujímavosť – podľa neoficiálnych údajov koncom minulého roka takmer 5 000 slovenských firiem, konkrétne 4996, malo svoje papierové sídlo v daňových rajoch. Bez ohľadu na to, či to bolo na Seychelských ostrovoch, v Dubaji, na Cypre, alebo v americkom štáte Delaware, Monaku, Holandsku. Veď iba v Delaware má svoj formálny domov až 1228 slovenských spoločností. Pritom doteraz ich počet každoročne stúpal, bez ohľadu na to, či išlo o Barbados, alebo najnovšie Lotyšsko.

 

Akosi od spomínanej tlačovej besedy s ministrom hospodárstva prešlo už niekoľko týždňov a z jeho rezortu už nikto nespomína, či sa nejaký zoznam týchto firiem urobil, alebo nie. Veľká škoda...

 

Pri písaní týchto riadkov mi nedá nepripomenúť aj tých našich športovcov, ktorí sa kvôli plateniu daní zo svojich štedrých príjmov /možno aj pre niečo iné/ presťahovali do Monaka. Pritom, keď je im to výhodné, sa bijú do pŕs – akí sú vlastenci. Veď čo už, zrejme myslia občas aj na to, že rodná krajina im ešte môže byť na úžitok. Veď keby nie tej, tak by sa možno na ten svoj športový zenit ani nedostali. Akosi pri tom ich profesionálnom raste im nikto nepripomínal, že platenie daní je v civilizovanom svete jedna z najdôležitejších občianskych povinností. Tak ako v prípade obchodných spoločností.