Nastali časy hrdinov, nie politikov – Vladimír MEZENCEV

U našich východných susedov sa stále viac a viac hovorí o predčasných parlamentných voľbách. Tie budú už 26.októbra a krajina tak žije nielen bojmi na východe krajiny, ale i skutočnou predvolebnou atmosférou. Prieskumy verejnej mienky sú však veľmi rozdielne, ich výsledky sa menia doslova zo dňa na deň. Nikto ale nepochybuje, že víťazom sa stane Blok Porošenka, teda súčasného ukrajinského prezidenta, ktorý by nemal získať menej ako štvrtinu zo všetkých odovzdaných hlasov.  Pripojením sa k  tejto koalícii sa celkom do ústrania dostala strana UDAR /Úder/ terajšieho primátora Kyjeva A. Klička. Je to silná a veľmi obľúbená politická strana, ale vznikom koalícia stratila, aspoň na určitý čas, svoju identitu.

 

Do tohto koaličného zoskupenia na poslednú chvíľu odmietol vstúpiť premiér Jaceňuk so svojim Ľudovým frontom. Na kandidátke za ním nasleduje ďalšia významná osobnosť – predseda Najvyššej rady /parlamentu/ Oleksandr Turčinov. Ľudový front môže získať aspoň 5% hlasov a tak dostať sa do Verchovnej rady. O niečo lepšie je na tom Tymošenkovej Baťkivščina /Domovina/, ktorú do volieb však nepovedie stranícka líderka, ale dôstojníčka Ukrajinskej armády Nadežda Savčenková, ktorá „sedí“ v ruskej vyšetrovacej väznici a čaká na súd. Je obvinená z vraždy dvoch ruských novinárov. Zo strany Tymošenkovej to bol vynikajúci propagandistický ťah, ktorý jej pomôže prilákať ďalších /zatiaľ/ nerozhodnutých voličov. Súčasné preferencie Baťkivščiny sú 7-8%.

 

Podľa ukrajinských odborníkov každá z politických strán i každé hnutie a zoskupenie sa snažilo do zoznamu kandidátov zaradiť súčasných hrdinov, či už z Majdanu, alebo bojových operácií na východe krajiny. Jednoducho, teraz nie sú časy politikov, ale hrdinov.

 

Na veľké prekvapenie do volieb nepôjde donedávna ešte najsilnejšia politická sila na Ukrajine – Strana regiónov. Jej predstavitelia tvrdia, že keď sa v krajine bojuje, je tu síce nevyhlásená, ale skutočná vojna, v ktorej umierajú ľudia, tak aké tu môžu byť voľby? Okrem toho časť členov ráta s tým, že novozvolená Verchovná rada bude iba dočasná, pretože  nastane eskalácia vojnového konfliktu na východe krajiny a to všetko môže spôsobiť, že nakoniec sa žiadné voľby neuskutočnia. Aj to sú síce argumenty, ale zároveň si politológovia myslia, že  Strana regiónov jednoducho nejde do volieb iba preto, lebo nemá istotu, že získa aspoň 5% hlasov, potrebných pre vstup do parlamentu.

Podľa posledných prieskumov 5-percentnú kvótu vo voľbách prekročia okrem už spomínaných Bloku Petra Porošenka, Baťkivščiny a Ľudového frontu i Radikálna strana Oleha Ľašku, Svoboda, Občianska pozícia a možno aj Silná Ukrajina /predseda Serhej Tyhypko/.  Odborníci  tvrdia, že tzv.umiernený Majdan predstavuje Blok Petra Porošenko, ostatné strany sú za pokračovanie bojov na východe Ukrajiny. „Pod čiarou“ s nie viac ako preferenciami jedného percenta zostávajú komunisti i nekompromisný Pravý sektor. Teda radikáli zľava i sprava  nemajú šancu... Keby sa voľby konali už tento týždeň tak sa k urnám určite dostaví 42,5% zapísaných voličov, ďalších 21,5 percenta respondentov skôr príde. Určite nepríde voliť 7,4% občanov, ďalších 9% sa k nim pripojí s najväčšou pravdepodobnosťou. Každý desiaty občan Ukrajiny neverí žiadnej politickej strane v krajine a preto nemožno očakávať, že vstúpi do  volebnej miestnosti...

 

OD PLYNU K ELEKTRINE

O problémoch Ukrajiny s nákupom plynu z Ruska vieme už roky aj my svoje. Niekedy sme museli nečinne čakať, či cez Ukrajinu príde k nám očakávaný a zaplatený plyn, teraz my zásobujeme našich susedov reverzným plynom. Ešte pred nami tak robili Poľsko a Maďarsko, pričom naši východní susedia  už v júni a júli nedostali z Ruska nič. Ukrajinci očakávajú, že plynovodom Vojany – Užhorod dostanú od nás až niekoľko miliárd kubíkov v priebehu roka! V každom prípade Ukrajinci sa pripravujú na prežitie zimy s obmedzenými dodávkami plynu. Domácnosti  majú spotrebovať namiesto 8,4 miliardy kubíkov /sezóna 2013/14/ v zime 2014/15 iba 6 miliárd. Vo veľkých mestách sa výrazne obmedzí aj dodávka teplej vody a tak sa na jej nedostatok domácnosti pripravujú nakupovaním elektrických bojlerov. V priebehu dvoch letných mesiacov ich predali na Ukrajine takmer 500 000 kusov čo je až desaťkrát viac, než v minulých rokoch.

 

Ukrajina sa spolieha predovšetkým na svoje atómové elektrárne, ktoré vyrábajú až 45% všetkej elektrickej energie v krajine, pričom jej môžu vyprodukovať ešte až o 30% viac. Ukrajina má jednú z najlacnejších elektrín, vyprodukovaných v atómových elektrárňach na svete. Väčšie problémy však v súčasnosti má s dodávkami uhlia pre tepelné elektrárne. Separatisti obsadili v Dombase väčšinu baní už v jarných mesiacoch, mnohú z nich sú už zničené. Nečudo, že už teraz tieto elektrárne pociťujú akútny nedostatok uhlia... Ukrajinci si však akosi nevedia zvyknúť na šetrenie plynu, uhlia i elektriny, veď z celkového množstva zakúpeného plynu stále väčší a väčší podiel pripadá na domácnosti a stále menej a menej na priemysel...

 

UŽ ICH MAJÚ DOSŤ

Ešte pred niekoľkými mesiacmi krajina pociťovala nedostatok neprestrieľných viest. Chýbali dokonca vojakom, ktorí bojovali v Luhanskej i Doneckej oblastiach. Raz ich bolo málo, inokedy regulárna armáda nemala na ich zakúpenie dostatok finančných prostriedkov /!/ a tak sa medzi obyvateľmi organizovali verejné zbierky. Zo získaných peňazí časť z nich vydeľovali práve na ich nákup. Samozrejme, bol to veľmi výhodný obchod pre predajne, zamerané na predaj zbraní a výstroja. Tak napríklad ešte v máji jeden takýto obchod v Kyjeve ich predával v priemere 60 kusov denne. Kupovali ich hlavne matky a  priateľky  vojakov, ktorí odchádzali „do prvej línie“, ale i samotní vojaci. Teraz predaj doslova zamrzol. Ministerstvo obrany realizovalo veľké nákupy a tak z nedostatkového tovaru sa stal takmer prebytočný. V tom istom obchode napriek výraznému zníženiu cien predávajú teraz týždenne iba dva – tri kusy týchto viest. Ich cena je v prepočte  od 120 eur za najjednoduchšie až po 450 eur. Tie najdrahšie obsahujú 7 mm hrubú oceľovú platňu a dokážu ochrániť aj krk...

 

AJ FUTBALOVÁ VOJNA

Futbalová federácia Ukrajiny /FFU/ žiada o stretnutie svojich zástupcov s predstaviteľmi FIFA a UEFA s cieľom prijať voči Ruskému futbalovému zväzu /RFZ/ čo najprísnejšie a najtvrdšie opatrenia. I keď prezident UEFA M.Platini hovorí o „krymskej otázke“, ktorá sa bude v najbližšom čase riešiť, už pred niekoľkými týždňami  pracovná skupina odborníkov UEFA pre riešenie mimoriadnych situácií rozhodla, že krymské kluby, ktoré budú hrávať stretnutia pod hlavičkou súťaží riadených RFZ, nebude UEFA uznávať. V štatúte UEFA sa jednoznačne hovorí, že pokiaľ určité územie neuznala OSN, potom žiadna iná futbalová asociácia, resp.futbalový zväz nemôže na tomto území organizovať zápasy klubov, bez ohľadu na stupeň ich kvality a profesionality.

 

/Príspevok napísaný vďaka finančnej pomoci Literárneho fondu, ktorý autorovi prispel preplatením cestovného na Ukrajinu./