Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Najväčšia európska téma – honba za peniazmi – Dušan D. Kerný

Predseda EK Juncker predstavil dlho očakávaný investičný plán s objemom 315 mld. eur. Jeho cieľom je podpora investícií do oblastí, ktoré majú priamy vplyv na hospodársky rast a zamestnanosť. Investičný plán pre Európu uvoľní verejné a súkromné investície do reálnej ekonomiky počas nasledujúcich troch rokov (2015 až 2017). V čase obmedzených verejných zdrojov, keď finančná likvidita čaká nevyužitá vo finančných inštitúciách a na podnikových a súkromných bankových účtoch, je potrebné vyjsť zo začarovaného kruhu nedostatočnej dôvery a nedostatočných investícií.

 

Investičný plán počíta s inteligentnou mobilizáciou súkromných a verejných zdrojov financovania, pričom sa každé euro z verejných zdrojov použije na vytvorenie dodatočnej súkromnej investície bez vytvárania nového dlhu. Toto je oficiálne zdôvodnenie takzvaného Junckerovho plánu, ako ho poskytla Informačná kancelária Európskej komisie v Bratislave.

 

V podstate nejde o nič iné, ako na Slovensku z mnohých sporov známe PPP projekty, teda podiel súkromného kapitálu, ktorá má „inteligentne mobilizovať“ 16 miliárd eur u rozpočtu únie ku ktorým pridá Európska investičná banka 5 miliárd. Inými slovami Junckerov plán, plán nového predsedu Európskej komisie má z 21 miliárd,  ktoré máme získať okolo 315 miliárd o ktorých sa zatiaľ nevie kde sú – len sa vie, že tieto peniaze čakajú „nevyužité vo finančných inštitúciách a na podnikových a súkromných účtoch“, ako govorí oficiálna správa EK. Toto je to nové vládnutie Európskej komisie, spytuje sa rakúska Die Presse a hovorí, že miliardovému investičnému balíčku hrozí, že zhorí ako stoh slamy a účet zaplatia daňoví poplatníci. Riziká stále väčšej a dramatickej slabosti konjunktúry, rastu európskej ekonomiky sú nemalé a preto sa siaha k starému známemu nástroju – štátom podporovaného investičného programu. Teda ide o projekty z podielom súkromného kapitálu – známe a po celej Európe toľko kritizované, sporné predmety politických hádok  a obviňovania z korupcie – PPP projekty. Nie je ťažké spoznať Junckerové počty – všade tam, kde budú súkromní investori presvedčená, že riziko je malé alebo ohraničené, predvídateľné a majú záruky štátu, teda jeho daňových poplatníkov, tam budú investovať. Samozrejme aj laik vie, aké budú musieť byť záruky povedzme takého Rumunska, Bulharska, Grécka či Nemecka. Nás však budú zaujímať samozrejme tie slovenské možnosti. Nebude to ani jednoduché a ani pre neodbornú verejnosť prehľadné.

 

Kvalita projektov prvoradá

Podľa Európskej komisie „ ak chceme získať súkromný kapitál, tak kvalita projektov je dôležitejšia ako všetko ostatné“.  Komisia navrhla 760 projektov, dostali ich ministri financií všetkých 28 štátov EÚ. Nemecko je pripravené, na nedávnom zjazde svojej koaličnej Kresťansko sociálnej strany , ktorí je už vyše pol storočia vládnou stranou v desaťmiliónovom Bavorsku, nemecká kancelárka a predsedníčka CDU zdôraznila mimoriadny význam digitalizačného programu a moderný rýchly internet – bol to o. i. poukaz nielen na modernizačný skok, ale aj na to, že Bavorsko už má pripravené a vybrané projekty v hodnote do dvoch miliárd eur. Pokiaľ ide o iné časti Nemecka okolie Berlína má vybraný projekt rozvoja železničných a letištných prepojení za 6,5 miliardy eur. Mohli by sme pokračovať či už ide o dopravu, mosty, elektrické vedenie.  Niektoré nemecké projekty boli vypracované už dávnejšie a teraz sa ich podarilo zaradiť na  tzv. Junckerov zoznam. Okrem toho projektom, ktorému pripisuje predseda EK Juncker mimoriadnu dôležitosť, je vytvorenie európskej energetickej únie a trhu s energiami tak, aby sa EÚ, Európa stala nezávislejšia od ruského dodávateľa. Projekt spoločného trhu, jednotných nákupov  energií za jednotnú cenu od ruského Gazpromu prednedávnom navrhol ešte ako poľský politik Donald Tusk, medzitým zvolený za vrcholného predstaviteľa EÚ. Podľa zloženia Európskej komisie jednou z kľúčových pozícií v oblasti energetiky bude maťpráve komisár zo Slovenska Maroš Ševčovič.

 

Podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel Junckerov zoznam ukázal, že európsky program podnietenia konjunktúry sa stal konkrétnym, je jasné, že súkromný investori, podniky, banky či advokátke kancelárie môžu do 760 projektov na zozname investovať, financovať ich, pritom riziko však bude znášať daňový poplatník. Denník Sme dokonca v komentári nazval celý plán získať 315 miliárd investícií tým, že Brusel uvoľní 21 miliárd eur „ fondom teplého vzduchu“ a označil ho za „ politický ústupok tým, ktorí nič rozumné nevymysleli a tak si vydupali hlúpu a riskantnú podporu investícií.“

 

Ako to má fungovať v praxi?

Vytvorí sa nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI) v partnerstve s Európskou investičnou bankou (EIB). Jeho základom bude záruka vo výške 16 mld. EUR z rozpočtu EÚ spolu so sumou 5 mld. EUR, ktorú poskytne EIB. Na základe obozretných odhadov založených na historických skúsenostiach bude multiplikačný účinok fondu 1:15. Inými slovami – každé euro z verejných zdrojov, ktoré sa zmobilizuje prostredníctvom fondu, prinesie pätnásť eur celkových investícií, ku ktorým by inak nedošlo.

 

Slovenské možnosti

Pokiaľ ide o Slovensko, EK vidí najväčšie príležitosti na investovanie do rozvoja dopravnej a energetickej infraštruktúry, ako aj do  oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Z pohľadu EK je hlavnou výzvou pre Slovensko vytvorenie priaznivého investičného prostredia so stabilným, transparentným a predvídateľným rámcom a efektívnou verejnou správou. Pre odbúranie prekážok v oblasti investícií  bude potrebné odstrániť viaceré nedostatky v oblasti verejného obstarávania a pri overovaní a výbere projektov. Slovensko by podľa EK malo zatraktívniť ďalšie sektory pre priame zahraničné investície, čo by mohlo zvýšiť jeho odolnosť voči globálnym otrasom.