Košice - zatiaľ jej primát najlepšej slovenskej športovej gymnastky všetkých čias nikto nevzal, i keď od čias jej aktívnej činnosti uplynuli už viac než štyri desaťročia. Pritom pre objektívnosť musíme pripomenúť, že rodné Košice nemali žiadny podiel na jej dosiahnutých úspechoch. Narodila sa síce v nich, ale bolo to v rodine vojaka z povolania a tak si veľmi rýchlo zvykla na sťahovanie. Z Košíc do Žiliny, potom do Olomouca a nakoniec zakotvila v Bratislave. Rodné mesto opustila ako 6-ročná, pričom jej zdravotný stav si od narodenia vyžadoval zvýšenú starostlivosť- na svet prišla s vykĺbenými nohami. Otec, vojenský športový inštruktor, zodpovedný za fyzickú pripravenosť mužov v zelenom, však veľmi dobre vedel, čo jeho Marika potrebuje. Ako osemročnú ju priviedol do telocvične Sokola Vinohrady v Bratislave a tam jej vrodený talent objavil tréner Ján Číž, ktorý ju nakoniec doviedol až do vrcholovej gymnastiky.

Slovenky v tomto odvetví veľa vody nenamútili, veď  Marianna Némethová-Krajčírová bola iba tretia, ktorá sa dostala do reprezentácie a na olympiádu. Po Matylde Pálfyovej (1936) a Anne Marejkovej-Krausovej (1956) bola ďalšou Slovenkou, ktorá mala možnosť zápoliť na olympijských hrách. Košická rodáčka bola až na troch olympiádach (1964 Tokio, 1968 Mexiko, 1972 Mníchov), pričom na dvoch z nich ako jediná zástupkyňa slovenskej športovej gymnastiky a v Tokiu bola zároveň najmladšou členkou čs. výpravy! Do reprezentácie sa dostala ako 16-ročná len preto, lebo na majstrovstvách Československa obsadila 3.miesto.

O jej dosiahnutých úspechoch by sme mohli napísať veľmi veľa. Dve strieborné olympijské medaily v súťaži družstiev (1964,1968) hovoria za všetko. V Mexiku v preskoku jej však pripadla tzv. zemiaková medaila za 4. miesto. Zlatú medailu má zo svetového šampionátu 1966 v družstvách, bronzovú z MS 1962, na ME 1967 bronzová vo viacboji, tretia na bradlách a štvrtá v preskoku, rovnako aj o tri roky neskôr z európskeho šampionátu vo viacboji, v roku 1970 sa stala absolútnou majsterkou ČSSR a niekoľko rokov bola v Československu lepšia iba legendárna Vera Čáslavská...

Ku gymnastike priviedla aj svoju dcéru, ale stopy po jej  úspešnej trénerskej práci zostali aj v Taliansku, v ktorom strávila až dve desaťročia. Pokiaľ existovali v jej rodnom meste najväčšie gymnastické preteky v Československu- Pohár Košického vládneho programu- tak sem chodila so svojími bratislavskými zverenkyňami. Žiaľ, to už bolo dávno. Gymnastke je však naďalej verná. Vie poradiť nielen v samotnom tréningovom procese, ale aj v organizovaní celého športového života klubu, má s tým bohaté skúsenosti, veď na Apeninskom polostrove celá činnosť ležala na jej pleciach.

Vynikajúcou gymnastkou bola aj jej staršia sestra Dagmar, ktorá sa však ešte ako reprezentantka-juniorka zranila v Košiciach počas medzištátneho stretnutia Československo- Maďarsko, sľubnú kariéru musela predčasne ukončiť, ale gymnastike zostala verná, či už ako trénerka a neskôr medzinárodná rozhodkyňa. Sľubnú kariéru majú pred sebou aj jej dve vnučky, Zalla a Larisa. Tá mladšia dostala meno po jej priateľke a aj súperke, Larise Latyninovej, deväťnásobnej olympijskej víťazky. Uvidí sa, či po nej má iba meno, alebo aj niečo z jej talentu. Len pre zaujímavosť, v roku 1968 primát najúspešnejšieho športovca Slovenska získal Jozef Plachý pred Mariannou Krajčírovou, piata bola skokanka do výšky Mária Faithová. Teda trojica rodených Košičanov v prvej päťke. Kedy a komu sa podarí zopakovať takýto úspech?

Sedemdesiat rokov (narodená 1. júla 1948) nič nezmenilo na živote tejto v minulosti vynikajúcej športovkyne a trénerky, stále plnej energie a životného optimizmu. Rodné Košice si ju uctili už pred piatimi rokmi udelením ceny Športová osobnosť Košíc (ŠOK)  v kategórii legenda.