Na Slovensku po anglicky?

Tak už máme zákon o povinnej výučbe anglického jazyka na základných školách. Ihned po jeho prijatí sa však zrodilo veľa nezodpovedaných otázok, na ktoré, napríklad, strana SMER-SD už upozorňovala pred samotným hlasovaním.
Tak teda máme opäť jeden povinný cudzí jazyk a pritom časť poslancov, ktorá za to hlasovala ešte pred niekoľkými rokmi tvrdila, že nám raz a navždy stačilo, že sme v školách mali povinnú ruštinu. Nuž, po rokoch slobodného výberu cudzieho jazyka tu bude angličtina.
Povedzme si ihned, že to nie je ideálne rozhodnutie. Z niekoľkých príčin. Napríklad z tej, že na Slovensku pôsobí najviac zahraničných firiem z Nemecka a Rakúska. Okrem toho nemálo našich vysokoškolákov využíva neobyčajne výhodné podmienky na štúdium práve v Rakúsku. Nezabúdajme ani na dalšie krajiny, napríklad na Francúzsko, Španielsko a Taliansko, ktoré finančne i materiálne prispeli k tomu, že v našej republike máme základné a stredné školy, zamerané na výučbu vo francúzštine, španielčine a taliančine. O školách so zameraním na štúdium nemčiny už ani napíšeme... Okrem toho ani Ministerstvo školstva SR zatiaľ nevie, kde nájde dostatočný počet kvalifikovaných učiteľov angličtiny. Len si spomeňme na začiatky 90-tych rokov minulého storočia. Z ruštinárov sa zo dňa na deň stali učitelia angličtiny, bez dostatočnej odbornej prípravy, a tak nečudo, že napriek ich snahe vedomosti detí z angličtiny boli na veľmi nízkej úrovni. Samozrejme, s pribúdajúcimi rokmi sa niečo zmenilo k lepšiemu, ale akútny nedostatok kvalifikovaných učiteľov anglického jazyka naše školstvo pociťuje aj teraz, ešte pred uvedením spomínaného zákona do života.
V neposlednom rade sú tu ešte historické súvislosti. Stredná Europa sa tradične orientovala na jazyk svojich najbližších neslovanských susedov, teda na nemčinu. Francúzština ešte donedávna bola jediným diplomatickým jazykom a máloktorý kariérny diplomat ju neovládal. Zaujímavé je, že krajiny, v ktorých žijú prevažne obyvatelia románskych národností, sa dodnes bránia presadzovaniu angličtiny na ich území. V tomto smere najaktívnejšie vystupujú Francúzi, ktorí sa snažia dokonca nahradzovať prevzaté anglické slová a výrazy, už udomácnené prakticky na celom svete /napr. hamburger, hot-dog, atd./ vlastnými francúzskymi názvami.
Svet je v tomto smere trochu nespravodlivý. Už aj preto, lebo angličtinu urobil globálnym jazykom. To je fakt, na ktorom sa už asi nič nezmení. Zaujímavé je však, že tomuto jazyku sa dostať na výslnie pomohla predovšetkým legendárna skupina Beatles a celý proces uzavrel rozvoj informatiky a výpočtovej techniky - a to už zásluhou USA. Ešte v polovici 60-tych rokov minulého storočia pred angličtinou bola španielčina a na jej úrovni francúzština.
V dejinách svetových jazykov je ešte jedna zaujímavosť: ešte v 19. Storočí na území USA bola nemčina vyhlásená ako druhý oficiálny jazyk v krajine, samozrejme po angličtine. Síce ako druhý, ale na jej úrovni. Dnes už ťažko povedať, prečo sa tento zákon neuviedol do života. Asi aj preto, lebo niektoré južné štáty, ako Texas a Florida, v ktorých v tých časoch dominovala španielčina, boli jednoznačne proti.
Nie, nikto nechce zastaviť anglický jazyk v etape, v ktorej sa stáva skutočne prvým jazykom na planéte. Až na niektoré výnimky, ktorými sú frankofonne krajiny nielen v Europe, ale najmä v Afrike i Ázii. Práve preto naši opoziční politici správne predvídajú, že „nikdy sa celý svet nepodriadi angličtine“. Okrem toho výber dobrovoľnosti má byť zachovaný. Ved máme veľmi veľa mladých ľudí, ktorí svoju budúcnosť chcú spojiť so štúdiom, resp. pôsobením v nemecky hovoriacich krajinách. Okrem toho aj za pomoci zahraničných expertov sme dostali bilinguálne gymnázia na veľmi solídnu úroveň. Máme na mysli „francúzske, španielske a talianske.“ Nuž, okrem toho aj súčasný pán minister školstva P. Jurzyca dal najavo, že zákon o povinnej výučbe anglického jazyka bol nie celkom premyslený a zároveň nedotiahnutý do konca...
Vladimír Mezencev