Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Na seminári ÚSN aktuálne o Slovenskom národnom povstaní – Jozef Šucha

Únia slovenských novinárov spolu so Združením slovanskej vzájomnosti usporiadala v stredu, 24.  septembra 2015 v Bratislave seminár obsahovo zameraný na oslavy 71. výročia Slovenského národného povstania. Seminár otvoril predseda ÚSN PhDr. Jozef Kuchár, ktorý privítal hostí, historika PhDr. Pavla Šimuniča, CSc. a predsedníčku Združenia slovanskej vzájomnosti Ing. Editu Dürrerovú.

 

Predseda únie vo svojom prejave okrem iného zdôraznil: „Pri príležitosti 71. výročia SNP sa uskutočnilo mnoho významných politických, kultúrnych a spoločenských podujatí. Túto historickú udalosť si pripomínali občania v obciach a mestách celého Slovenska. Povstanie celkom oprávnene považujú za najväčší a najvýraznejší míľnik v dejinách Slovenska. Je celkom prirodzené, že pri každom výročí je aj veľký kus nostalgie. Veď sú to nielen spomienky, emócie, ale aj konkrétne obrazy minulosti.

 

Žiaľ, aj tento raz sa niektorí jednotlivci z radov politikov, politológov, historikov i novinárov až príliš usilovali naplniť svoje každoročné opakujúce sa ciele, teda spochybňovať aj tie najjednoznačnejšie, pravdivé a historicky dokázateľné fakty. Navyše, nerešpektovali názory a stanoviská žijúcich priamych účastníkov bojov v povstaní.

 

Bolo priam zarmucujúce pozorovať, že namiesto zdôrazňovania dejinného významu povstania sa niektoré médiá pôsobiace na Slovensku vo svojom spravodajstve venovali nepodstatným, doslova podružným témam a hodnotné prejavy a odborné stanoviská k SNP jednoducho odignorovali. Navyše, niektoré informácie o povstaní a priebeh osláv boli na hranici objektívnosti.

 

Fakty jednoznačne potvrdzujú, že Slováci do povstania išli nie z donútenia, ale predovšetkým z vlastného presvedčenia o spravodlivom a potrebnom boji pre našu budúcnosť, budúcnosť národa a vlasti.“

 

Referát na tému „Vývoj názorov o charaktere Slovenského národného povstania od roku 1945“ predniesol  P. Šimunič. „Skončením vojny sa začal boj o povstanie, kedy si rôzne politické subjekty robili zásluhy na organizácii a vedení povstania. Výrazná zmena nastala po roku 1948, kedy prevzali vládu komunisti, ktorí popierali politickú rôznorodosť SNP a preceňovali význam partizánskeho hnutia na úkor úlohy slovenskej armády, ktorá bola výraznou silou povstania. Určitý posun v týchto názoroch priniesli až 80-te roky.“

 

V súvislosti s často diskutovanou témou o tom, či povstanie bolo proti slovenskej štátnosti, Šimunič zdôraznil, že Slováci išli do povstania s predstavou obnovenia Československa, ale na princípe dvoch rovnocenných subjektov, a nie tak, ako sa povojnové Československo nakoniec vytvorilo.

 

Edita Dürrerová sa vo svojom vystúpení zamerala na tému „SNP – symbol národnej spolupatričnosti“. „Aj napriek prehodnocovaniu, upravovaniu, prikrášľovaniu alebo gumovaniu, podľa predstáv toho, kto je pri moci, nemožno spochybňovať medzinárodný aspekt SNP. Viac ako 8400 zahraničných bojovníkov v SNP, príslušníkov 31 národov a národností zo 4 kontinentov sveta a pôsobenie vojenských misií hlavných mocností proti hitlerovskej koalícii, dalo SNP medzinárodný rozmer. Okrem Slovákov bojovali blízko seba a do histórie SNP sa zapísali partizáni, príslušníci bývalého ZSSR, Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Arméni, Azerbajdžanci, Gruzínci, Česi, Poliaci, Bulhari, Srbi, Maďari, Rumuni, Francúzi, Nemci, Taliani, Španieli, Holanďania, Belgičania, Američania, Austrálčania a Angličania,“ uviedla E. Dürrerová. Pripomenula slovanskú spolupatričnosť, o ktorej sa historici menej zmieňujú. Povedala: „Menej sa hovorí o medzinárodnom slovanskom hnutí v tomto období. V zahraničí vznikali rôzne spolky, ktoré zakladali vysťahovalci zo slovanských štátov. Napríklad USA založili Americký slovanský kongres, aby pomohli oslobodeniu svojich vlastí. Ďalšie organizácie vznikali v Londýne, v Južnej Amerike a v Austrálii. V roku 1941 sa zišli v Moskve zástupcovia slovanských emigrácií s predstaviteľmi slovanských národov Sovietskeho zväzu, aby dohodli založenie Všeslovanského výboru. Jeho ustanovenie bolo doslova vynútené postavením slovanských národov. Stal sa koordinačným centrom medzinárodného slovanského hnutia.

 

Všeslovanský výbor nepotreboval vo svojej činnosti žiadnu zvláštnu slovanskú ideológiu, ani nevytváral plány slovanského bloku. Idea slovanskej solidarity sa stala vtedy najvýznamnejším prostriedkom  mobilizácie síl slovanských národov proti nacistickým okupantom.

 

K predneseným referátom v diskusii vystúpili M. Blaha, J. Darmo, E. Šebová, V. Mezencev a P. Koštúr. Všetci sa zhodli v tom, že povstanie je a zostane základným symbolom našej histórie a štátnosti, na ktorej môžeme stavať svoje národné sebavedomie a vlastnú identitu.

PhDr. Jozef Šucha, podpredseda ÚSN