Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Na štátny jazyk má právo každý štát – Vladimír Mezencev

Ešte pred cestou na Ukrajinu nás prekvapil záujem Slovákov o voľby prezidenta susednej krajiny. V minulosti sme nadobudli dojem, že Slovákom to bolo úplne jedno, či sa prezidentom stane Viktor Juščenko, Leonid Kučma, Júlia Tymošenková alebo Viktor Janukovič či Petro Porošenko. Teraz svoju úlohu zohráva aj fakt, že stále viac a viac Ukrajincov pracuje alebo študuje u nás. Ale i to, že päť rokov sa doslova bojuje na východe krajiny, čo ani v nás nevyvoláva celkom pocit bezpečia. A tak, dnes už našinec, ktorý aspoň priemerne sleduje médiá, vedel, že o prezidentské kreslo v záverečnej etape zápolili dvaja – doterajšia hlava štátu Petro Porošenko a donedávna málo známy Volodymyr Zelenskij. Nakoniec z tohto súboja vyšiel víťazne herec a podnikateľ Zelenskij, ale nikto nepredpokladal, že doterajší prezident a zároveň čokoládový kráľ Porošenko nazbiera iba štvrtinu z celkového počtu odovzdaných hlasov. Veľmi krutá prehra! Porošenko dokonca nezvíťazil ani vo svojich dovtedy „nedobytných baštách“, ktorými boli Ľvivská, Ivano-Frankivská a Ternopoľská oblasť.

 

V Zakarpatsku sme sa stretli s mnohými známymi, medzi ktorými boli najmä štátni zamestnanci, ktorí tiež na naše  prekvapenie hlasovali za „sluhu ľudu“ Zelenského. Napriek tomu, že za Porošenka sa nemali zle. Na našu otázku – čo očakávajú od nového prvého muža Ukrajiny však nikto z nich nedokázal dať odpoveď, z ktorej by sa dali zistiť jeho prednosti. O rozdelení ukrajinskej spoločnosti svedčí aj to, že Porošenkovi  niektorí vytýkali malú razantnosť v boji so separatistami, iní pre zmenu to, že do Donbasu vôbec poslal armádu a Národnú gardu. Dokonca Nikolaj Petrovič, ekonóm ruskej národnosti žijúci v Užhorode je presvedčený, že „Porošenko mal dávno urobiť poriadok so separatistami a keby sa tak stalo tak Krym by pribehol sám“! Nuž, i to je názor, i keď po jeho vyslovení mnohí nechápali, či to myslí vážne, alebo je to len pokus o zaujímavý vtip...

 

NIKTO NEVIE ČO BUDE

Zelenskij sa stal jednoznačne víťazom volieb. Znamená to, že mu veria milióny Ukrajincov. Nikto z nich nevie, čo sa po jeho zasadnutí na prezidentskú stoličku zmení v zahraničnej i vnútornej politike nášho východného suseda. Novozvolený prezident má však okolo seba veľa schopných ľudí, predovšetkým z oblasti marketingu a ekonomiky. Bez nich by určite neuspel v týchto voľbách. Užhorodčanka Irina Vasiljevna sa venuje medzinárodnej politike raz ako profesionálka, inokedy z pozície občianskej aktivistky. „Zelenskij ako umelec, podnikateľ ale predovšetkým herec rád rozpráva, veď aj z toho v podstate doteraz žil. Raz z jeho reči vyplýva, že armáda v Donbase musí intenzívnejšie bojovať ako aj to, že Krym sa musí v plnom rozsahu Ukrajine, inokedy hovorí, že všetko sa musí vyriešiť rokovaniami so separatistami a Ruskom. Tak občan, vyber si možnosť, ktorá sa ti najviac páči. Aj preto je Putin i ostatní predstavitelia Ruskej federácie dosť zdržanliví, doteraz sa na rozdiel od hláv iných krajín neponáhľal zablahoželať Zelenskému k zvoleniu za prezidenta Ukrajiny. Nečudo, veď Rusi hovoria to, čo my – čas ukáže...“, uvažuje táto diplomatka a aktivistka.

 

UŽ MAJÚ JEDINÝ ŠTÁTNY JAZYK

Ukrajina je samostatným zvrchovaným štátom od roku 1991, ale len doslova pred niekoľkými dňami schválil parlament ukrajinčinu za jediný štátny jazyk. Síce v podstate tak bolo aj doteraz, ale plne sa tolerovalo aj používanie ruštiny, veď mnohí predstavitelia regionálnej a komunálnej politiky na východe a juhu Ukrajiny ukrajinčinu neovládajú natoľko, aby jz používali pri oficiálnom styku či pri vystúpeniach v médiách, najmä pred televíznymi kamerami. Podľa nového zákona však budú musieť ju ovládať všetci profesionálni vojaci, poslanci, diplomati, lekári v štátnych zdravotníckych zariadeniach, učitelia, sudcovia, atď. Nielen ovládať ale aj používať. Tvrdo proti tomuto zákonu vystupuje Rusko, veď na Ukrajine sa takmer každý štvrtý občan hlási k ruskej národnosti a každý tretí považuje ruštinu za svoj materinský jazyk. Rusko sa už sťažovalo na medzinárodnej úrovní v mnohých inštitúciách a tradične nespokojné je aj Maďarsko. Neraz sme sa pri našich cestách na Zakarpatskú Ukrajinu počas existencie ZSSR presvedčili, že občania maďarského pôvodu okrem svojho materinského jazyka veľmi dobre ovládali aj ruštinu. Príslušníci mladšieho pokolenia však ukrajinčinu ignorujú a po rusky hovoria veľmi málo. Za svoju prednosť považujú to, že vedia veľmi dobre po maďarsky, tento jazyk ovládajú aj v písomnej forme, pretože absolvovali školy s vyučovacím jazykom maďarským.

 

Väčšina Ukrajincov v západnej časti krajiny presadzuje heslo „Na Ukrajine len po ukrajinsky“, ale na východ a juh od Kyjeva s ním veľmi nepochodia. Tak uvidíme čo bude z realizácie tohto zákona. Kuriózne je i to, že väčšina novín a časopisov na Ukrajine stále vychádza v ruštine a iba inzeráty v nich musia byť v štátnom jazyku, teda ukrajinčine.

 

/Cesta na Ukrajinu uskutočnená pri finančnej pomoci Literárneho fondu/.