Na čo sa spytovali Putina – Dušan D. Kerný

 

 

Svetové médiá vrátane slovenských viac či menej rozsiahlo citovali a komentovali jubilejnú, desiatu veľké tlačovú konferenciu prezidenta Ruskej federácie. Tlačovky sa konajú sa od roku 2001 s výnimkou rokov, keď bol V. V. Putina predsedom vlády. Účasť sa pohybovala okolo tisíc účastníkov z Ruska a zo zahraničia. Pozoruhodné nie sú samozrejmé len stanoviská prezidenta, ale zaujímavé je aj to kto a na čo sa prezidenta spytoval. Tomu sa prakticky nevenuje pozornosť, hoci dá sa povedať, že rok 2014 bol azda najdramatickejším rokom dejín Ruskej federácie.

 

Autor týchto riadkov v podstate ako jediný slovenský zahraničnopolitický novinár, sledoval všetkých desať veľkých tlačových konferencií, niekoľko z nich priamo v Moskve, v Kremli. Odpovede prezidenta, ku ktorým sa ešte vrátime, však akoby nedopovedali, nezodpovedali veľkosti, rozsahu a dlhodobosti problémov, ktorým čelí Ruská federácie, jej obyvateľstvo a jej politická i ekonomická špička. Najmä, keď sa to porovná so schopnosťou prezidenta počas predchádzajúcich deviatich stretnutí s predstaviteľmi domácej a zahraničnej tlače.

 

Táto kríza nebude krátka

Prezident povedal, že východiská z terajšej ekonomickej situácie budú trval najmenej dva budúce roky. To v preklade znamená pokles ruskej ekonomiky nielen na budúci rok, ale možno alebo zrejme aj v roku 2016. V každom prípade, aj keby oživenie prišlo skôr, Rusi sa musia pripraviť na dlhotrvajúce problémy. Najpálčivejšie problémy dneška a najmä európskej medzinárodnej situácie  však zostali vlastne bez odpovede. Na druhej strane však ani vrcholné stretnutie predstaviteľov štátov Európskej únie, summit v Bruseli po prvý raz pod predsedníctvom D. Tuska, ktorý sa konal v ten istý deň, nedal nijaký jasný obraz ako sa bude pristupovať k Rusku, okrem toho, že konfrontácia bude zrejme dlhodobá. A jasná je len požiadavka novozvolenej ukrajinskej vlády a prezidenta na finančnú podporu vo výške 15 miliárd dolárov ako záchranu pred bankrotom.

 

Nielen ukrajinská otázka

Poďme však k otázkam v podstate žoviálnej atmosfére niekoľkých hodín novinárov s prezidentom Ruskej federácie. Treba povedal, že jedine ukrajinský korešpondent Roman Cymbaliuk k tlačovej agentúry  UNIAN si nielen nenechal – ako jediný z tisícdvesto novinárov – na akreditačnej karte visačku vo farbách ruskej trikolóry – ale aj položil najpriamejšie otázky: koľko ruských vojakov a jednotiek je na Ukrajine, s akou výstrojov a výzbrojov, koľko z nich bolo v bojoch zabitých a čo ste ako vrchný veliteľ povedali rodinám vojakov a dôstojníkov zabitých na Ukrajine?

To bola chvíľa, keď prezident povedal, že v ruskom prezidentskom systéme je za všetky rozhodnutie zodpovedný prezident a pokiaľ ide o vojsko najvyšší veliteľ – a to je v Rusku jedna a tá istá osoba, zobral na seba všetku zodpovednosť  V. V. Putin bez toho, aby odpovedal na otázky ukrajinského novinára konkrétne. Dôležitá však v tomto prípade nebola odpoveď, ale kde a komu boli položené verejne, v priamom prenose otázky.

 

Podobne predstaviteľ agentúry Reuters, zhodou okolností sediaci v prvom rade, iba tak, v modrej košeli naproti prezidentovi v na mieru šitom  tmavom obleku, bieloskvúcej košeli a kravate do fialova – položil otázku, že liberálne okolie Putina hovorí, že je čas na jeho zmenu, výmenu, zámenu napríklad v palácovom prevrate, pretože inak má prezident masovú podporu. Putin najprv, vzhľadom na to, že obaja sedeli naproti sebe, pravda prezident na vyvýšenom mieste, sa žoviálnym tónom redaktora Reuters opýtal: a nemohli by ste mi povedal mená tých, čo vám to hovoria? A potom jasne dal najavo, že je vo svojej pozícii – vyše 80 % podpore podľa najnovších prieskumov už v čase krízy – pevne v sedle.

 

John Simson, skúsený sivovlasý doyen z BBC hovoril o všeobecnom pocite, že už je nová studená vojna  a sa priamo vyzval prezidenta, či nechce túto tlačovú konferenciu využiť na to, aby odkázal západným predstaviteľom, že je pripravený efektívnym a konštruktívnym spôsobom pristupovať k riešeniu problému Ukrajina. Z rozsiahlej odpovede sa „efektívny a konštruktívny spôsobom“ veľmi vyčítať nedalo.

 

Novinárky sa spytovali priamo

Pozoruhodné boli tri ženy: priamočiaro sa ako prvá Natália Galimovová z denníka a Gazeta spýtala prezidenta na to, kde je vlastne podľa neho rozdiel, hranica medzi opozíciou a piatou kolónou a zradcami národa – pretože termín piata kolóna dostal zasa do aktívneho používania v ruskom jazyku práve prezident v prejave po referende na Kryme. A odvtedy všetci čo nesúhlasia v mocou sa nazývajú piatou kolónou, hoci je to vlastne opozícia. Natália zavŕšila otázku veľmi priamo – či prezident necíti osobnú zodpovednosť za to, že dal do obehu termín piata kolóna, ktorý vyvoláva v ruskej verejnosti toľkú nevraživosť a rozkol.

 

Po nej známa televízna osobnosť Xénia Sobčakovová z populárnej alternatívnej, nevládnej televízie Dožď, ktorá zápasí o prežitie pre seba typicky energicky kriticky povedala, že vládne médiá rozširujú otravu, jed, travlju v kampani napríklad proti populárnemu rockerovi Makarevičovi, dokonca siahajú po takých slovách ako „židobanderovci“, uverejňujú lži o ľuďoch o ktorých ona vie, že sú oddanými ruskými vlastencami. Nech teda prezident povie aká je hranica medzi opozíciou a piatou kolónou. A nielen to, na ktorej strane je prezident, keď sa teraz v Čečensku vypaľujú domy príbuzných tých ľudí, ktorí sa 4. decembra zúčastnili na útoku proti Domu tlače v centre hlavného čečenského mesta Groznyj. / Pri ktorom najprv zahynulo 12 dopravných, nič netušiacich policajtov a potom asi 49 policajtov zo zásahových jednotiek./ Kto je vlastne zákon v Ruskej federácii  - ústava RF alebo samostatné rozhodnutia čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova, inými slovami, platia v Čečensku ruské zákony?

 

Prezident sa musel pridŕžať predtým vysloveného stanoviska, že kým niekto nie je odsúdený musí byť považovaný za nevinného a že ruské súdy takto postupujú. Ale po rozsiahlejšej tejto časti odpovede pripomenul, že v Izraeli sa postupuje rovnako, ničia sa domy rodinných príslušníkov palestínskych bojovníkov.

 

Keď sa Xénia Sobčakovová medzi dvomi otázkami nadýchla, prezident za smiechu celej sály sa obrátil na svojho hovorcu D. Peskova – na čo si jej dal prosím Ťa slovo, prečo jej dali mikrofón. „Vinovat“, odpovedal skrúšene Peskov, ale novinárka pokračovala a dokončila otázky.

 

Treťou ženou bola Jekaterina Vinokurová zo Znaku – nielenže rozšírila otázku o piatej kolóne, ale sa priamo spýtala, či medzi tých nepriateľov, zradcov národa nepatria tí šéfovia štátnych spoločností, ktorí si pýtajú zo štátneho rozpočtu miliardy rubľov podpory, pritom si vyplácajú mnohomiliónové bonusy za dobrý managment, žijú v palácoch kým ruská bábuška ráta kopejky na chlieb. Či nepriateľmi nie sú tí, ktorí v štátnych televíznych kanáloch formujú negatívny obraz Ruska v zahraničí a znemožňujú dialóg so zahraničím, podnecujú agresívnosť, provokatívne podnecujú, aby sme smerovali k agresívnej vojne, čo je podľa mňa, povedala novinárka, trestný čin – a vôbec, povedzte koľko zarába Igor Sečin?

 

Smiech v sále. Celé Rusko vie, že I. Sečin šéf štátnej spoločnosti Rosneft, ktorá je najväčším platcom daní do ruského štátneho rozpočtu, ten I. Sečin, ktorý sa ocitol medzi prvými na sankčnom zozname USA a potom EÚ má podľa široko medializovaných a nedementovaných informácií ročný príjem 50 miliónov dolárov. Ale takto sa to nikto prezidenta ešte nespýtal. Vyvolalo veselosť, keď prezident jednak povedal, že nevie koľko I. Sečin zarába. Nuž ale dokonca muž, ktorý rozsiahlo štyri hodiny hovoril o mnohých podrobnostiach nakoniec povedal, že nevie ani to, aká je jeho výplata. Nosia mi to, a ja si to dokladám ani to nepreratúvam, povedal prezident na konci tlačovej konferencie, ktorá bola aj vlastne aj veľkým mediálnym šou celkom v duchu profesionality kremeľského public relations. Veď predstavovali o. i. prezidenta, pre ktorého nie sú peniaze prvoradé, prezidenta, ktorý si trpezlivo vypočuje otázky o osobnej zodpovednosti.

 

Otázka pre cudzinca však je – ak sa takto spytujú prezidenta v priamom prenose, ako píšu do svojich médií a aké sú vlastne nálady verejnosti, čitateľov a divákov.