Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

NÁZORY: V minulosti spájalo heslo „všetci proti Vladimírovi Mečiarovi“, dnes je na pretrase Robert Fico – Vladimír Dobrovič

Žiaľ, je to tak. Namiesto hľadania pozitívneho, čo by pomohlo väčšine slovenských občanom, nie hŕstke vyvolených, politici bez ohľadu na stranícke tričko sa spravidla zjednotia najmä na spoločnom protivníkovi. Samozrejme, v súčasnosti myslím tým predovšetkým opozičných politikov, ktorí sa nevedia dočkať okamihu, keď preberú moc. Nevylučujem však, že politici SNS, ako aj, podľa mňa, takzvanej slovensko-maďarskej strany prefarbeného Bélu Bugára, v prípade, že by mali prísť o spolurozhodovanie na moci, možno sa tiež postavia na protificovskú barikádu.

 

Síce každý z našich (často pritom pochybujem, že sú všetci naši)  politikov má plné ústa starostlivosti o Slovensko a jeho občanov, realita je však mnohokrát iná. A to na obidvoch stranách barikády. Opozičníci veľmi rýchlo zabudli na obdobie, keď boli oni pri kormidle a prijímali zákony umožňujúce rozkrádanie štátu a korupciu pri správe spoločného majetku. Bolo by však veľmi krátkozraké vytýkať im preto, že teraz veľmi hlasno a dôrazne upozorňujú na nedostatky, ktoré spôsobujú, že občan namiesto toho, aby sa mal čím ďalej lepšie (sľubuje sa mu to od novembrového  prevratu v r. 1989), prinajlepšom (až na vyvolených) sa nemá horšie (mnohí sa však majú výrazne horšie a to nemyslím tým len bezdomovcov). Takže dôvera občana v politické špičky nerastie, skôr by sa dalo konštatovať, že klesá a mnohí, najmä tí skôr narodení spomínajú na zlaté časy sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva (s ktorým boli síce pred novembrom nespokojní), na školstvo (vrátane vysoko prepracovaného duálneho systému, ktorý k nám chodili obdivovať aj zo zahraničia, a teraz si máme od nich brať príklad, lebo sa bojíme otvorene priznať, že by sme mali nadviazať na to, čo na Slovensku do prevratu úspešne existovalo) a takto by som mohol pokračovať.

 

Aj keď som presvedčení, že Robert Fico, predseda vlády SR je osobnosťou jednoznačne sociálne cítiacou a presadzujúcou národné záujmy Slovenska (zatlieskajme mu za jeho sociálne balíčky a jednoznačný odmietavý postoj k prijímaniu väčšieho množstva migrantov na naše územie) som na pochybách, čo si mám myslieť, keď na konkrétne pripomienky opozičného politika, bez dostatočného overenia ich správností reaguje neadekvátne a označí ho za „poloblázna“. Aj keď mnohí, najmä členovia strany Smer-SD a jej prívrženci so mnou nemusia súhlasiť, som presvedčený, že tak ako v rybníku plnom kaprov, sú potrebné šťuky, aby kaprov vyhnali z ich hniezdočka v bahne, tak aj v našom parlamente je dôležité, aby tam bol človek typu Igora Matoviča, ktorý okamžite poukazuje na prešľapy vládnej moci.

 

Čo sa týka nárastu preferencií strany Mariána Kotlebu z ĽSNS, výsledky výskumov považujem len za orientačné a nedávam im preto veľkú dôveryhodnosť. V prípade ĽSNS sa však ukazuje, že výsledky parlamentných volieb a osobitne voľby do Banskobystrického samosprávneho kraja neboli náhodou. Pritom túto stranu volili aj občania z miest a obcí so silnou protifašistickou minulosťou. Aj napriek tomu sa nebojím konštatovať (Som členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.), že aj v súčasnosti pretrváva veľmi silné protifašistické povedomie v obciach a miestach významných bojov proti nemeckým nacistom a fašistom, vrátane ich prisluhovačom. Preto som si položil otázku: Prečo vlastne aj ľudia, čo zažili vyčíňanie nemeckého nacizmu na vlastnej koži sú ochotní voliť stranu, ktorá verejne neodsudzuje fašizmus a dá sa povedať, že sympatizuje s protagonistami Slovenského štátu, kolaborujúceho s nemeckým nacizmom a fašizmom?

 

Domnievam sa, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o ideologickom prieniku duší, o zmene protifašistického presvedčenia občanov. Zrejme hlavná príčina bude v nespokojnosti občanov s ich životnými podmienkami. Kto prvý dáva (aj sľubuje), dvakrát dáva.  Je dosť možné, že títo občania už stratili dôveru v sľuby tradičných politických strán, ktoré im od novembrového prevratu sľubovali lepší život, a možno aj práve preto sa uchýlili k podpore ĽSNS.

 

Verejné odsudzovanie ĽSNS a kriminalizácia jeho predstaviteľov je síce jednou z možných ciest, ale nie je všeliekom. Nepoviem nič nového keď pripomeniem, možno klišé, hľadať je potrebné príčinu nespokojnosti občanov, potenciálnych voličov Kolebovcov a, samozrejme, následne reagovať konkrétnymi krokmi vlády na zabezpečenie požiadaviek všetkých slovenských občanov.