NÁZORY: Ukrajina je pre novinárov výzva, ako robiť spravodajstvo – Rauli Virtanen

Bratislava 9. mája (TASR) – Propaganda, cenzúra a dezinformácie – najmä na to si musia dať pozor novinári, ktorí sa rozhodnú prinášať informácie z vojnových zón v rôznych častiach sveta. Nájsť pravdu je pritom stále ťažšie a ťažšie. Veľkou výzvou, ako udalosti z krajiny objektívne zobraziť, je dnes Ukrajina. Z oboch strán sú totiž novinári sýtení rozličnými informáciami, povedal pre TASR oceňovaný fínsky novinár Rauli Virtanen, ktorý sa špecializuje na vojnové spravodajstvo.

 

Bez zahraničných novinárov by sa svet podľa Virtanena často o situácii ľudí v konfliktných zónach nedozvedel. "V rozvojových krajinách sú médiá často pod vplyvom vládnej moci a vládne tam cenzúra. Veľa ľudí, ktorí sa na mňa alebo kolegov obrátili, povedali, aké je dobré, že hovoríme svetu o ich zúfalej situácii. Pretože bez nás by o nich nebolo počuť," podotkol. No cenzúra podľa neho nevzniká len tam. "Robia to napríklad aj Spojené štáty, nechcú informovať o umieraní, utrpení alebo stratách v amerických vojskách," tvrdí Virtanen, ktorý prináša spravodajstvo z konfliktných zón ešte od vojny vo Vietname. "Ak porovnám Vietnam s vojnami a konfliktami v dnešnej dobe, informovať vtedy o udalostiach bolo jednoduché. Vo Vietname bola iba propaganda," podotkol.

 

Virtanen tvrdí, že často ale od miestnych počúva aj obvinenia, že novinári sú ako supy. "Prídeme a snažíme sa zarobiť peniaze fotkami ľudí, ktorí zomierajú alebo sú veľmi chudobní. A ja to nemôžem poprieť. Mnoho novinárov skončilo, pretože zarábajú stále menej a menej," uviedol. Novinár na voľnej nohe podľa neho dostane možno 20 eur za jednu fotografiu, no v krajine pracuje celý mesiac. Pri komunikácii s miestnymi musí byť novinár podľa Virtanena aj dobrý psychológ. "Musíte k tomu pristupovať veľmi citlivo, byť veľmi empatický, všímať si, ako ľudia reagujú na vaše požiadavky. Nenútiť ich. Ak niekto nechce s novinárom hovoriť, treba chápať, že možno len včera mu zomrelo dieťa alebo matka," dodal.