Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

NÁZORY: Slovenská zástava z roku 1844 v Gajaroch – Dušan D. Kerný

Je nedeľné predpoludnie a naplnená sála kultúrneho domu v Gajaroch vstáva, zaznievajú fanfáry a do miestnosti vnášajú v sprievode Herolda Slovenskej republiky v slávnostnom kabátci s veľkým slovenským znakom zástavu. Je to mimoriadna, prvá takáto udalosť na Slovensku. Zástava objavená v organe miestneho rímsko katolíckeho chrámu dôstojným pánom Bujnom je zachovaná historická cechová zástava rybárskeho spolku v Gajaroch so slovenským textom a menami z roku 1844.

„Bol tom azda pri tisícich príležitostiach, ktoré stanovujú predpisy pre akt úradného, oficiálneho Herolda Slovenskej republiky pri uvádzaní rôznych erbov miest, obcí, spolkov, cechov – ale nikdy to nebola takáto príležitosť ako teraz, že išlo o zachovanú, prakticky neporušenú veľkorozmernú cechovú zástavu z polovice 19. storočia, ktorá sa zrejme desaťročia používala v obci Gajary pri cirkevných sviatkoch a sprievodoch, procesiách“, povedal pre SNN dr. Ladislav Vrtieľ, správca Heraldického registra Slovenskej republiky, predseda heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR, ktorý sa touto problematikou nepretržite zaoberá od roku 1975.

Unikát
Je to unikát, je to ojedinelé, pokiaľ sa neobjavia informácie, ktoré sú nám doteraz neznáme, je to unikát v rámci Slovenska, pretože zástavy sa väčšinou nezachovali, okrem toho takéto osobitné zástavy rybárskeho cechu už vôbec nie. „Nie je to mi známe, je to regionálny unikát – zástava pochádza z čias Uhorska a spolovice ju tvorí veľký slovenský dvojkríž na trojvrší, kým druhá polovica je s bielymi pruhmi a znak je bez koruny“, konštatoval o. i. pre SNN dr. Vrtiel. Tento cech, dnes rybársky spolok v Gajaroch má tak jedno z najstarších vyobrazení jasne rozoznateľné zobrazenie slovenského štátneho znaku ako sa používa dnes, pre laika je to zobrazenie priam identické. Nápis na zástave je s menami cechových majstrov, teda gajarských rybárov v slovenčine. V strede na najväčšej ploche postavy sv. Petra a Pavla z jednej strany a Panny Márie z druhej svedčia o význame a postavení cechu a obce pri rieke Morave, to že si rôzne udalosti vyžadovali takýto náročný a nákladný znak. Znamená to, že rybárstvo zohrávalo tradične v tejto oblasti a obci mimoriadny význam ako zrejme významná súčasť hospodárskeho života prevažne poľnohospodárskej obce a v živote nielen jej obyvateľov, ale aj okolia.

Lov do sietí
Z veľkosti a dôstojnosti zástavy, jej bohatej dvojstrannej výzdoby, malieb je zrejmé, že cech jestvoval už dlho predtým. To sa stalo výzvou pre zanieteného rybára pána Juraja Marka, aby pátral po listinných pamiatkach, predbežne sa vyhodnocujú písomnosti povoľujúce cech v Gajaroch niekoľko desaťročí predtým, než vznikla samotná zástava. Ojedinelá slávnosť dnes vyše 300 členného rybárskeho spolku v Gajaroch dokumentovala aj tradíciu čereňov, teda lovu do stacionárnych rybárskych sietí. Gajarské zhromaždenie sa mohlo zoznámiť so zmapovaním či už športových alebo ekologických problémov na vyše 300 kilometrovom úseku od Skalice až po Štúrovo na rieke Morave a na Dunaji a so snahou, aby každý stacionárny čereň mal vlastný erbový znak, vlastnú vlajku umiestňovanú a zďaleka viditeľnú v čase, keď rybár je pri čereni a loví.

Oživená tradícia
Ide o novú tradíciu nadväzujúcu na medzinárodné kontakty a dohody štátov pri týchto riekach, teda okrem štátov Vyšehradskej štvorky aj Rakúska. Gajarská udalosť vďaka zanietenému úsiliu Juraja Marka sa tak stala aj prehliadkou replík vzácnych historických máp povodí z čias monarchie a stavu, aký je dnes. Zároveň bola prehliadkou máp a dnešnej podoby erbov obcí a cechov z oboch strán povodí Moravy a Dunaja, teda vzácnou a ojedinelou kolekciou stoviek symbolov, aké sa používajú dnes na Slovensku, v Čechách, v Rakúsku a v Maďarsku.
foto autor