NÁZORY: Slovenčina, ktorá škrípe v ušiach a bolí duši – Dušan D. Kerný

Jazyková úroveň médií je dlhodobo neuspokojivá. Upozorňuje na to ministerstvo kultúry v správe o stave používania štátneho jazyka na území SR, ktorú schválila vláda SR. Tak sa vlastne aj oficiálne potvrdilo verejné tajomstvo, že pred mikrofóny a kamery sa dostávajú reportéri aj verejnoprávnych médií, ktorí vlastne nevedia po slovensky.

 

Pre Maticu slovenskú, jej média, jej odborné zázemie, pre matičiarov je to práve tak výzva ako aj potvrdenie stavu na ktorý dlho poukazovali. Klesajúca úroveň vyučovania slovenského jazyka patrí medzi prehry dvoch desaťročí samostatného štátu.

 

V médiách na Slovensku sa neraz objavili nielen kritiky, ale priamo výsmech zo spisovného jazyka ako akejsi zvláštnej „matičnej slovenčiny“ a to dokonca od komentátorov, ktorý majú v mene krúžok na u. Nejde len o slovenčinu, ale aj o výslovnosť, kde ako keby nejestvovala norma a každé slovo vo vete končí prízvukom hore a vety bez bodky. Na tomto poli pritom máme jasné normy, slovník, výsledok celoživotného diela prof. A. Kráľa, samozrejme matičiara. Podobne matičiar, prof. J. Kačala má za sebou vedecké dielo dokazujúce, že „súčasná slovenčina ako jednotný národný jazyk je výsledkom špecifického a kontinuitného vývinu premeniaceho z praslovanského základu, jazyk sa vyvinul samostatne a nevznikol na konto iného slovanského jazyka“. Zápas o slovenčinu je prítomný v každej generácii, tentoraz však ide o to, že neporiadok, chaos v jazyku je výrazom chaosu v ponímaní a pomenúvaní reality vôbec.

 

Jazykové zverstvá

Fakt, že sa tým zaoberala vláda znamená len toľko, že stav je neudržateľný, jazykové zverstvá páchané na slovenčine presiahli vrchovato únosnú, znesiteľnú mieru. V podkladoch pre vládu Rada pre vysielanie a retransmisiu sa podľa agentúrnych správ  TASR a informácií zo zasadania vlády poukazuje  nielen na nízku kultúru slova vo vysielaní, ale na gramatické chyby, chyby vo výslovnosti, ako aj štylistické a ďalšie nedostatky. Ich odstránenie vidí najmä v skvalitnení vzdelávania od základného školstva až po špeciálne semináre určené pre pracovníkov médií.

 

Nevedia hovoriť spisovne

"Neistota v ovládaní prostriedkov slovenského spisovného jazyka vedie mnohých profesionálnych novinárov k nadmernému preberaniu módnych anglicizmov a amerikanizmov, ako aj bohemizmov, čím nepriaznivo ovplyvňujú najmä mladšiu generáciu, ktorá takéto vyjadrovanie automaticky vníma ako štandardný prejav a nie ako prehrešok voči spisovnej slovenčine," konštatuje sa v správe.

Nedostatky v jazykovej úrovni úradnej komunikácie sú však aj na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Podľa rezortu kultúry treba hľadať príčinu v širších spoločenských súvislostiach.

 

Klesá úroveň vyučovania

Jednou z nich je to, že na úrady prichádzajú absolventi stredných a vysokých škôl nedostatočne pripravení v ovládaní spisovnej slovenčiny. Ministerstvá upozorňujú na klesajúcu úroveň vyučovania slovenského jazyka a na potrebu prijatia adekvátnych opatrení. Treba podľa nich obnoviť prácu s knihou, teda, aby žiaci viac čítali, ale tiež pokračovať vo vzdelávaní v oblasti jazykovej kultúry aj na vysokých školách.

 

Za príčinu nepriaznivého stavu pokladajú aj vplyv globalizácie spoločnosti a tlak na ovládanie cudzích jazykov, čo spôsobuje, že väčšia pozornosť sa sústreďuje práve na ne, pričom nároky na úroveň ovládania slovenčiny sa neustále znižujú. Svoj diel zodpovednosti má tiež nevhodne zjednodušená elektronická komunikácia.

 

Zvýšenie úrovne jazykovej kultúry vidia úrady napríklad v zabezpečení praktických jazykových príručiek, ktorých je momentálne nedostatok. Ich vydávaniu by mohla pomôcť štátna podpora. Okrem knižných verzií by sa však mali objaviť aj v digitálnej podobe na internete.