NÁZORY: Rozhodne v prezidentských voľbách sociálne cítenie R. Fica? – Vladimír Dobrovič

Poprevratová skutočnosť ukazuje, že heslo protagonistov novembra 1989 „bohatí jednotlivci rovná sa bohatý štát“, sa ukázalo ako veľmi zavádzajúce. Každodenný život nás presviedča o opaku, tohto vedomého klamstva, ideologického nástroja zveľaďovania majetku bohatých na úkor tých, ktorí sú nútení živiť sa vlastnou prácou a svojim umom. Smutnou realitou dneška je, že čím ďalej tým viacej sa zvyšujú rozdiely medzi životnou úrovňou ľudí. Mnohí už žijú až na hranici chudoby. Bohatí sú pritom bohatší, pričom bohatnú na úkor druhých. Vrátili sme sa do obdobia pred február 1948? Opäť je tu vykorisťovaniu ľudí. Výstižnejšie pomenovanie pre tento stav nepoznám. Sociálne istoty príznačné pre obdobie, v ktorých sa narodila moja generácia šesťdesiatnikov sú už pre väčšinu národa nedostupné. Mnohí na ne síce ešte stále spomíname, ale zo spomienok nevyžijeme.

Žiaľ, namiesto očakávaného bohatstva na prospech všetkých, čo sľubovali tzv. revolucionári počas novembrového prevratu, nebojím sa povedať, že veľká časť obyvateľstva len živorí. Mnohí sú dokonca bez strechy nad hlavou odkázaní na almužnu, prípadne i na kontajnery, z ktorých už dnes nikto nevyberá zvyšky na kŕmenie prasiat, ako to bolo do novembra 1989, pretože ho predbehnú bezdomovci. Keďže pre nich je to mnohokrát jediná strava. Všetko sa u nás sprivatizovalo, v konečnom dôsledku štát nemá vplyv takmer na nič. Je zrejmé, že základným problémom dnešnej doby je nedostatok pracovných príležitostí. Súkromní vlastníci myslia len na svoj zisk, keď sa im nedarí zatvoria prevádzku, zadarmo nepustia ani chlp zo svojho majetku. Až tragikomicky na mňa, verím, že aj na ďalších ľudí, pôsobí bezduché jednostranné mediálne predstavovanie (ba až pranierovanie) len tých bezdomovcov a cigánov, ktorí sa nechcú prispôsobiť spoločenským normám. Pričom, mnohí z nich sa už z rôznych, najmä však z ekonomických, dôvodov ani len nevedia vrátiť k normálnemu životu. Výsledky posledných parlamentných volieb, v ktorých s veľkou prevahou vyhrala Strana Smer-SD, boli zrkadlom nespokojnosti občanov a negatívnym vysvedčením pre pravicových politikov presadzujúcich vládu kapitálu pred zabezpečením dôstojného života pre všetkých našich občanov.

Som si vedomí toho, že návrat k sociálnym istotám, ktoré tu boli do novembrového prevratu bude veľmi ťažký. Možno až nemožný. Moc vlády peňazí sa len tak nevzdá. Je tu však ideálna situácia na zmiernenie bolestí tých, ktorí žijú len z vlastnej práce a svojho umu. Vládnuce pravicové strany vystriedala strana, ktorá je predsa len bližšie k širokým vrstvám občanov. Bez koaličných pravicových partnerov má možnosť sama prijať rozhodnutia, ktoré budú na prospech všetkých občanov, nielen tých bohatých (pričom sa nevyjadrujem k tomu ako k bohatstvu prišli, súhlasím s názorom, že z poctivej práce ešte nikto nezbohatol). Významnú úlohu v tomto zmysle môže zohrať aj budúci prezident Slovenskej republiky. Ako? Svojim podpisom môže urýchliť platnosť prijímaných zákonov, ktoré budú na prospech všetkých občanov, nielen kapitálu. Možno aj práve preto pravicoví politici už odštartovali kampaň proti zvoleniu Roberta Fica, kandidujúceho s jednoznačnou podporou strany Smer-SD. Jeho možnú kandidatúru som označil prednedávnom za politický hazard predsedu vlády Slovenskej republiky. Na tomto svojom názore naďalej trvám. Prečo? Pretože sa domnievam, že bude to práve kandidatúra Roberta Fica, ktorá možno zjednotí rozhádanú pravicu na Slovensku. Žiaľ, zjednotená pravica by nakoniec mohla byť úspešnejšia aj v nasledujúcich voľbách, či už do Európskej únie, v komunálnych voľbách, ale najmä do Národnej rady SR.

Médiá, vrátane verejnoprávnych, dávajú jednoznačne najavo, že kopú za pravicových kandidátov. Robert Fico, dvojnásobný predseda vlády SR, predseda najsilnejšej politickej strany, darmo dokázal a dokazuje, že mu ide o Slovensko a jeho občanov, v predpokladanom druhom kole zvíťazí len za predpokladu, keď k volebným urnám ho prídu podporiť nielen všetci jeho sympatizanti, ale aj časť tých voličov, ktorí v prvom kole dajú svoj hlas prezidentskému kandidátovi, ktorý sa do druhého kola nedostal.