NÁZORY: Rekordný záujem o prezidentské kreslo – Jozef Kuchár

Voľby prezidenta Slovenskej republiky sú pomerne dlho v epicentre pozornosti širokej verejnosti, politických strán, rôznych zoskupení a predovšetkým médií. Počet záujemcov o prezidentské kreslo dosiahol nevídaný rekord. Štrnásť kandidátov Slovensko ešte nemalo. V roku 1999 ich bolo desať. O päť rokov neskôr dvanásť a v roku 2009 sedem. Voľba prezidenta je priama – dvojkolová. V histórii samostatného štátu to bude štvrtá voľba. Prvého prezidenta Slovenskej republiky si zvolili poslanci Národnej rady SR. Na čelo štátu sa prekvapujúco aj zásluhou Vladimíra Mečiara dostal Michal Kováč. Jeho vládnutie bolo rozporuplné a do spoločnosti prinieslo mnoho napätia ale aj politickú nenávisť.

Niektorí terajší kandidáti, čo bojujú o miesto v Prezidentskom paláci sú presvedčení, že patria k tým vyvoleným. Azda aj preto doslova skloňujú rôzne problémy a starosti mnohých občanov, zaujímajú sa o ich potreby ale aj o budúcnosť našej krajiny. Sľubujú aj to, čo prezident v rámci svojich právomocí splniť nemôže. Nie je žiadnym tajomstvom, že nad všetkými sľubmi a predsavzatiami dominuje túžba po moci, chvíľkovej popularite a upútania pozornosti za každú cenu. Vo vyspelých demokratických krajinách sveta ľudia nadštandardne zabezpečení vstupujú do politiky so zámerom realizovať sa v nej. V našich pomeroch je všetko ináč. O významné posty – až na malé výnimky – sa uchádzajú aj jednotlivci s úmyslom získať výhodné postavenie v spoločnosti nielen pre seba a svojich blízkych priateľov aj partajných spolupracovníkov. Určite aj preto o prezidentský úrad bojujú rôzne osoby a osôbky napriek tomu, že v doterajšom živote nič potrebné a užitočné pre spoločnosť neurobili. Na politickej scéne aj ich pričinením zavládla v týchto dňoch nežičlivá atmosféra. Dominuje v nej bezohľadný boj, ktorý rozpútali pravicové strany. Každý bojuje proti svojim konkurentom rôznymi nekultúrnymi a bezohľadnými metódami. Vzájomné osočovanie, vymyslené kauzy sú súčasťou predvolebnej kampane. Zaujímavé je, že medzi sebou pomerne ostro súperia kandidáti, ktorí sa politicky vyliahli v hniezde KDH. Predovšetkým Hrušovský, Čarnogurský a Procházka.

Všetci by si mali uvedomiť, že úspech každého kandidáta v súťaži o významný post v štáte je podmienený silou osobnosti, ktorá už dokázala predkladať a úspešne realizovať množstvo riešení rôznych problémov, ktoré posunuli krajinu dopredu. Pred voličmi musia svoje doterajšie konanie obhájiť. Žiaľ, základné kritériá úspešného politika, kandidáta na úrad prezidenta mnohí nespĺňajú. Potvrdzujú to aj v doterajšej predvolebnej kampani, keď nekonajú múdro ani dôveryhodne. Navyše, až príliš často prezentujú aj svoju neschopnosť. Napríklad rôznymi sloganmi. Na čele štátu musí byť človek múdry, vzdelaný, talentovaný, s potrebnou autoritou aj patričnou úctou nielen doma, ale aj v zahraničí. K takým kandidátom patria iba Robert Fico a Ján Čarnogurský.