NÁZORY: Odídenci znížia stupeň arogancie v SDKÚ DS – Jozef Kuchár

Po dlhodobom avizovaní a zbytočnom traumatizovaní svojich spolustraníkov sa konečne rozhodli. Lucia Žitňanská, Magda Vašáryová a Miroslav Beblavý definitívne opustili rady svojej strany, ktorá ich vyniesla nielen do parlamentu, ale aj do rôznych významných funkcií. Zvlášť to platí o Lucii Žitňanskej a Magde Vašáryovej. Pomerne rýchlo zabudli, že bez straníckeho trička by na slovenskej politickej a spoločenskej scéne boli iba obyčajnými trpaslíkmi. Aj v tomto prípade žiaľ platí: za dobré dobré nečakaj.

O Žitňanskej nespokojnosti so situáciou v SDKÚ, ktorú často charakterizovala ako stabilný pravicový subjekt sa začalo hovoriť vo chvíli, keď v súboji o predsednícky stranícky post prehrala s Pavlom Frešom. Jej príslovečná namyslenosť a mierna arogancia prispeli k tomu, že na protest založila spolu s Beblavým projekt Tvoríme Slovensko. Toto rozhodnutie sa nestretlo s pochopením ani podporou straníckych kolegov. Na scénu sa dostali rôzne konflikty obsahovo zamerané na hodnotovú orientáciu vo vnútri strany. Zdá sa, že spomínaná takmer „svätá“ trojica situáciu nezvládla a stranu v hniezde ktorej sa politicky vyliahli práve v čase, keď sa jej nedarí, opustili. Môžbyť, že svojím odchodom aspoň čiastočne prispeli k zvýšeniu politickej kultúry, profesionálnejšiemu prístupu v procesoch parlamentných debát a najmä k zníženiu nenávisti, arogancie a zloby prejavujúcich sa v tejto pravicovej strane.

Čudujem sa, že odídencov neunavil a nevyčerpal doterajší sebazničujúci parlamentný život s nenávisťou v srdci, pohŕdaním a odporom nielen k vládnym poslancom, ale aj niektorým opozičníkom vrátane svojich straníckych. Práve s nimi museli a naďalej chcú už ako „nezávislí“, či sa im to páči alebo nie, prežívať dni a týždne na parlamentnej pôde. Po svojom demonštratívnom odchode z rodnej strany by si mali v tomto predvianočnom čase a na začiatku roku 2014 pozorne prečítať pre nich stále veľmi aktuálne slová Karla Čapka zo 4. decembra 1938: „Ako veľa sa zmenilo, ľudia však ostali rovnakí. Lenže teraz vieme lepšie kto je kto. Kto bol slušný vždy, je slušný aj dnes. Kto bol verný, je verný teraz, kto sa točí s vetrom, točil sa s vetrom aj prv. Kto si myslí, že teraz prišla jeho chvíľa, myslel vždy iba na seba. Nikto sa nestal prebehlíkom, kto ním vždy nebol. Kto nemal vieru, nemá žiadnu vieru. Človeka neprerobíš, iba ak sa ti vyfarbí. Kto nenávidí, mal tú nenávisť vždy. Kto slúžil, bude slúžiť ďalej. Nikto sa nestane krajším, tým, že zmení tvár!“ Terajšia opozičná pravicová politika reprezentovaná aj spomínanými prebehlíkmi je nedôveryhodná tak, ako jej nositelia. Neslúži občanom, ale iba malým skupinkám ľudí neustále túžiacich po moci a peniazoch. Práve preto stráca podporu väčšiny občanov a program jeho tvorcov odmieta.