NÁZORY: O summite po summite – Dušan Konček

Bolo by naozaj skrivodlivé, keby sme po summite v Bratislave povedali, že to bolo len o prevezení sa loďou po Dunaji. Bolo by to skrivodlivé aj voči  ministerskému predsedovi tejto krajiny, ktorý  vyvinul maximálne úsilie, aby sa summit v Bratislave konal a hoci dostal prívlastok neformálny, až celkom taký neformálny nebol, hoci je jasné, že už ten prívlastok predurčoval, že  sa tu nedajú očakávať nejaké zázračné recepty na vyriešenie krízy, ktorá lomcuje Európskou úniou. A tak aj Orbánové slová o tom, že sa tu nič nedohodlo, hoci ho dnes každý za to zbožňuje,  treba brať s rezervou.

 

Otočme list, keby sa takýto summit bol konal v Budapešti a tiež by mal prívlastok neformálny, bral by Orbán takú kritiku s ktorou sa tasí dnes?  Ak by  sme aj komentovali tento summit v duchu Orbánovom, ale aj v duchu výrokov talianskeho premiéra, tak či onak treba priznať, že sa pred len položili základy čohosi, čo možno budú riešiť ďalšie summity, už formálne a ak odtiaľ nič  rozumného nevyjde, potom môžeme  hovoriť, že to bolo o ničom.

 

Treba priznať, že slovenský premiér sa snažil zo všetkých síl, veď nebýva zvykom, aby v jeden deň absolvoval návštevu francúzskeho i ruského prezidenta,  pritom nejde o  prezidentov  krajín nejakých trpaslíčkov , ale o mocnosti. Iste,  Európska únia sa zmieta v problémoch, ktoré začali prílivom emigrantov, ale nie sú to len emigranti, sú tu aj finančné boľačky /Deutsche Bank/, či Talianska, ale aj Španielska, či Portugalska. A je toho viac. Slovenskí komentátori /vieme o aké média ide/ už zabudli na rok 2008, na prejav V.  Putina v Mníchove. Rusko sa netajilo tým, že taký silný partner akým sa javilo EÚ z ekonomickej stránky je pre túto krajinu bohatú na surovinu vítaný.

 

Ruský prezident nikdy netvrdil a ani jeho kroky nesmerovali k akémusi spochybňovaniu EÚ. Keď sa však EÚ nechalo vtiahnuť do pochybnej hry s Ukrajinou, ktorú rozohrali USA a ani sa tým nijako netaja, bol rad na Rusku ako zareaguje. A Putin sa nepustil hrať Člověčenezlobse ale rozohral šachovú partiu ako odpoveď na hru proti Rusku. Keď sa začítate do slov slovenských dedinských (a detinských zároveň) komentárov z údajných mienkotvorných denníkov,  s akou istotou sa dušovali, že sankcie položia Rusko na kolená a Rusi prídu prosiť o kus chleba, aj vtedy sa bolo načim usmiať a dnes detto. A tak keď sa Rusko presvedčilo, že EÚ nie je seriózny partner a že tancuje ako mu spoza veľkej mláky pískajú, otočilo sa smerom ďalej na východ. A nielen na Ďaleký Východ ale aj Stredný Východ.. A hru na Ukrajine  dostalo do patovej situácie.

 

A tak ak dnes tancujeme na hrane tretej svetovej vojny, treba sa celkom jednoducho opýtať a kto to spôsobil?  To aj keby ste z celej duše nenávideli Rusko i Putina, nemôžete  povedať, že to  Putin. Niečo takého môže tvrdiť len a iba hlupák.  Sankcie, ktoré trvajú aj  ďalej spôsobili akurát to, že Rusko sa zamyslelo nad svojou sebestačnosťou a za dva roky trvania sankcií dokázalo divy. Slovensko nekvária žiadne sankcie a naša sebestačnosť je niekde na Marse a následne prečudesný boj s nezamestnanosťou je vlastne bludný kruh do ktorého sme  sa aj vinou straty agrárnej politiky dostali. Všetci to vedia a nič sa nerobí.  Niekde  za krovím sa šepká: No, lebo Brusel – my nič, my muzikanti.   Bolo by teda rázne povedať, áno EÚ, ale budeme si robiť svoju politiku, a ak sa to nedá – tak  Únia  s pánom bohom.   Pritom USA si uvedomili, že TTIP neprejde v EÚ, čo potvrdil aj slovenský minister financií, a už najmenej rok sa snažia udomácniť sa krajinách EÚ po svojom / nemecký koncern Bayer kúpil americké Monsanto a GMO semiačka sa nám tu začnú valiť ako voľakedy mandelinky/,podobne je to na Ukrajine, ale aj v Poľsku do ktorého investovali USA už neuveriteľné sumy dolárov.

 

 

A tak si treba počkať,  na voľby prezidenta v USA v novembri, aj na voľby  nového kancelára/ku v Nemecku, či vo Francúzsku alebo aj v Rakúsku. Ale odpoveď na bratislavský summit, či za niečo bol,  ale za niečo stál, dá až nasledujúci formálny summit EÚ.