Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

NÁZORY: Májový návrat do Bruselu: Slovensku 72 miliónov na nezamestnaných mladých ľudí – Milan Országh

Čistenie žalúdka maďarskému premiérovi Orbánovi v Európskom parlamente akosi nevyšlo. Mal byť “zjazdený” za svoje vyjadrenia o tom, že problém kvót prijatia imigrantov chce riešiť až po výsledku prieskumu medzi občanmi krajiny či sú za alebo proti prijatiu afrických imigrantov a okrem toho sa u našich južných susedov začalo povrávať aj o potrebe znovuzavedenia trestu smrti.  Kým v otázke trestu smrti boli poslanci jednoznačne proti, imigrácia sa v diskusii vymkla z rúk. Napríklad, poslanec Timothy Kirkhope (ECR, UK) spochybnil nutnosť rozpravy. "Členský štát má právo diskutovať o dôležitých otázkach. Sme si navzájom partnermi, nie opatrovníkmi," vyhlásil. "Táto rozprava môže vyzerať ako diskusia o základných právach, v skutočnosti je však príležitosťou na získavanie politických bodov, ktorá nikomu nič neprinesie," uviedol dodávajúc, že maďarskí voliči postup svojho lídra schvaľujú. Zdá sa, že Orbán so svojimi protiimigračnými snahami má aj v EP veľa sympatizantov ktorí sa obávajú, že dvojaká politika európskych lídrov (imigračné kvóty na jednej a volanie po zvýšení bezpečnosti únie a stráženia shengenskej hranice na druhej strane) privedie európsky kontinent a Európanov k obrovskej katastrofe. "My Maďari sme radi úprimní," vyhlásil pred parlamentným plénom Viktor Orbán. "Preto hovoríme, že chceme, aby Európa zostala európskou a chceli by sme zachovať Maďarsko pre Maďarov." Podľa predsedu maďarskej vlády sú návrhy Komisie "absurdné, skoro šialené." Nuž, čakajme, kam sa riešenie týchto problémov (a  najmä pokračovanie rozpravy o „situácii v Maďarsku“) posunie v júni. Venujme sa však aj Slovensku...

 

Európska komisia  prijala 13. mája špecifické odporúčania pre 26 členských štátov a pre eurozónu. Odporúčania pre Slovensko sa v tomto roku venujú nákladovej efektívnosti zdravotníctva, zvýšeniu výberu daní, zamestnanosti; vzdelávaniu; ako aj investičnému prostrediu a verejnému obstarávaniu. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sú tento rok odporúčania EK "štíhlejšie". Dôvodom je, že Komisia sa chce zamerať na menej opatrení, ale dôslednejšie ich monitorovať. EK sa sústredila na oblasti, ktoré považuje za kľúčové z makroekonomického pohľadu a kde je možné podniknúť nejaké kroky  v najbližších 12-18 mesiacoch.  

 

Odporúčanie (13. mája 2015):

ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2015 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2015 so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu  nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii. Komisia 26. februára 2015 uverejnila svoju správu o Slovensku na rok 2015.

 

Správa obsahuje posúdenie pokroku, ktorý Slovensko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých 8. júla 2014 (výber):

• Slovensko 29. apríla 2015 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2015 a program stability na rok 2015. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

• Slovensko sa v súčasnej dobe nachádza v preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2015 plánuje postupne znížiť celkový deficit v roku 2015 na 2,5 % HDP a do roku 2018 ďalej na 0,5 % HDP. Strednodobý cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, sa má podľa programu stability dosiahnuť v roku 2017. Očakáva sa, že pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2015 mierne zníži na 53,4 % a do roku 2018 bude pokračovať v klesaní až na 50,3 %. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia, ktoré majú tvoriť základ pri dosahovaní plánovaných cieľov deficitu od roku 2016, však stále neboli dostatočne konkretizované. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2015 je čistý rast výdavkov pod referenčnou hodnotou tak v roku 2015, ako aj v roku 2016, a teda spĺňa požiadavky Paktu stability a rastu. Na základe posúdenia programu stability a berúc do úvahy prognózu útvarov Komisie z jari 2015 zastáva Rada názor,  že Slovensko  pravdepodobne splní ustanovenia Paktu stability a rastu.

 

Len obmedzený pokrok sa dosiahol v oblasti riešenia nedostatkov v slovenskom systéme výskumu

a inovácií, pričom je potrebné najmä zlepšiť kvalitu a relevantnosť vedeckej základne a podporovať spoluprácu medzi akademickou obcou, výskumnými inštitúciami a podnikmi.

 

• Nízka kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku znižuje atraktívnosť krajiny pre zahraničných, ako aj domácich investorov. Na podnikateľské prostredie má mimoriadne škodlivý vplyv nedostatočná efektívnosť a kvalita verejnej správy a systému súdnictva. Štátna služba trpí vysokou fluktuáciou zamestnancov a neefektívnym riadením ľudských zdrojov. Snaha bojovať s korupciou sa doposiaľ prejavila len v obmedzenej miere. Neriešená ostala najmä potreba posilniť analytické a auditové kapacity daňovej správy. Verejné obstarávanie sa vyznačuje systémovými nedostatkami, ktoré vplývajú na rozdeľovanie verejných zdrojov. Hoci nedávne zmeny daňového systému prispeli k zlepšeniu verejných financií, náklady súvisiace so starnutím obyvateľstva budú mať v budúcnosti vplyv  na zadlženosť Slovenska, ktorá je v súčasnosti relatívne stabilná. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií závisí od schopnosti vlády zvyšovať nákladovú  efektívnosť sektora zdravotnej starostlivosti.

• Celková efektívnosť slovenského zdravotníctva je slabá a v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dosahuje  podpriemerné výsledky. Vláda prijala novú stratégiu pre sektor zdravotníctva na roky  2014 – 2020, ktorej cieľom je pokúsiť sa riešiť nedostatky národného systému  zdravotnej starostlivosti. Táto stratégia sa v súčasnosti realizuje, ale väčšina opatrení ešte nenadobudla účinnosť. Zároveň pretrváva neefektívnosť pri výbere a správe daní.

 

TÝMTO ODPORÚČA, aby Slovensko v rokoch 2015 a 2016 prijalo opatrenia s cieľom:

1. zlepšiť nákladovú efektívnosť sektora zdravotníctva, a to aj zefektívnením riadenia  nemocničnej starostlivosti a posilnením primárnej zdravotnej starostlivosti; prijať opatrenia na zvýšenie výberu daní.

2. prijať dodatočné opatrenia na riešenie dlhodobej nezamestnanosti, a to zavedením aktivačných opatrení, druhej šance na vzdelávanie a vysoko kvalitnej odbornej prípravy prispôsobenej potrebám jednotlivcov; zlepšiť motivačné opatrenia pre ženy, aby zostali v zamestnaní alebo sa do zamestnania vrátili, a to zlepšením poskytovania služieb starostlivosti o deti.

3. zlepšiť odbornú prípravu učiteľov a atraktívnosť učiteľskej profesie, aby sa zvrátilo zhoršovanie študijných výsledkov; zvýšiť účasť rómskych detí v hlavnom  vzdelávacom prúde a na vysoko kvalitnom vzdelávaní v ranom detstve.

4. posilniť investície do infraštruktúry, zlepšiť a racionalizovať administratívne postupy  získavania územných a stavebných povolení; zvýšiť mieru hospodárskej súťaže a zlepšiť mechanizmy dohľadu pri verejnom obstarávaní.

 

A teraz o ďalšom problém, ktorý sa tiež úzko dotýka Slovenska:

V piatok 22. mája Európska komisia uvoľnila 1 miliardu eur pre boj s nezamestnanosťou mladých ľudí. Ide o objem finančnej podpory, aký nemá v histórii obdobu. Ako uviedla Marianne Thyssenová, komisárka pre zamestnanosť, sociálne veci, zručnosti a pracovnú mobilitu, "Projekty financované cez Iniciatívu pre zamestnanosť mladých umožnia členským krajinám, aby pomohli 650 000 mladým ľuďom nájsť prácu, stáž alebo ďalšie vzdelávanie. Som presvedčená, že táto iniciatíva prinesie ovocie, keďže pozitívne výsledky už prichádzajú z viacerých členských krajín. Zdroje, ktoré boli dnes uvoľnené umožnia, aby sa opatrenia pre mladých ľudí mohli začať čo najskôr. Dlžíme to mladým ľuďom v celej Európe, ktorí potrebujú podporné opatrenia zodpovedajúce ich potrebám".

 

Celkovo sa na program Iniciatívy pre zamestnanosť mladých vyčlenilo 3,2 mld. eur. Na tento účel bude slúžiť aj ďalších 3,2 mld. eur z prostriedkov, ktoré boli členským štátom pridelené v rámci Európskeho sociálneho fondu (čiže spolu na financovanie tejto priority EÚ pôjde z európskych zdrojov 6,4 mld eur).

 

Dnes je 7 miliónov mladých Európanov bez práce. Hospodárska kríza zasiahla mladých ľudí tvrdo, miera ich zamestnanosti sa v krajinách Únie za posledné tri roky prepadla trikrát výraznejšie ako u dospelých. Naviac, ani tí mladí ľudia, ktorí prácu získajú, nemajú na ružiach ustlané. Až 42% mladých ľudí je v neistej situácii, keďže lebo má len dočasnú pracovnú zmluvu.

Slovensko patrí medzi osem krajín Únie, ktoré musia v boji s nezamestnanosťou mladých poriadne zabrať. V decembri 2014 bolo na Slovensku nezamestnaných až 60-tisíc ľudí do 25 rokov, čo je takmer každý tretí človek v tejto vekovej kategórii. EÚ podporí na Slovensku opatrenia na zamestnanosť mladých celkovou sumou 200 miliónov eur. Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v tejto súvislosti uviedol: "Európska iniciatíva pre mladých je veľká príležitosť aj pre Slovensko, ktoré patrí medzi krajiny s vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí. Európska únia takto priamo podporí konkrétne projekty, ktoré zlepšia vyhliadky mladých na adekvátne pracovné miesta.  Cieľom týchto projektov je zabezpečiť, aby každý mladý človek po strate práce alebo skončení štúdia dostal do štyroch mesiacov jednu z troch možností: prácu, odbornú stáž alebo ďalšie vzdelávanie. Pre Slovensko je v najbližších dvoch rokoch z iniciatívy vyčlenených vyše 72 miliónov eur. To je príležitosť, ktorú by sme mali využiť, ak nechceme, aby nám jedna generácia presedela pri čakaní na úradoch práce." Prostriedky, ktoré dnes EK uvoľnila budú slúžiť na predfinancovanie projektov. Slovensko tak v rámci predfinancovanie získa v tomto roku 21,6 milióna eur.

 

A ešte dva celoúnijné problémy:

jej členské štáty na seba okamžite prevzali väčšiu mieru zodpovednosti za Súčasná bezprecedentná miera nestability na hraniciach EÚ si vyžaduje, aby Únia a vlastnú bezpečnosť a obranu, uvádza sa v uznesení, ktoré vo štvrtok 21. mája schválil Európsky parlament. Poslanci vyzvali členské štáty na efektívnejšie využívanie existujúcich nástrojov Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, posilnenie súdržnosti medzi externými a internými bezpečnostnými nástrojmi a dôslednejšie zdieľanie zdrojov. Navrhované opatrenia by mali pomôcť zefektívniť boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, posilniť kybernetickú obranu a vysporiadať sa s migráciou.

Európska komisia  prijala 19. mája balíček opatrení,  týkajúci sa lepšej právnej regulácie. Lepšia právna regulácia znamená tvorbu kvalitných a efektívnych právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú nás všetkých.  Má sa postarať aj o to, aby rozhodnutia boli prijímané na základe kvalitných informácií a dôkazov.

 

Navrhované opatrenia majú:

posilniť otvorenosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu EÚ

zlepšiť kvalitu nových právnych predpisov (lepšie posúdenia vplynu nových legislatív alebo ich zmien)

efektívnejšie preskúmať existujúce právne predpisy EÚ

 

Z informácií EP Press service a Zastúpenia EK na Slovensku

Pripravil: M. Országh