NÁZORY: Bieda v plnej nahote – Dušan Konček

„Za tretí ostrov negatívnej deviácie, pokladám podstatnú časť českých médií, tú časť, ktorá sa zameriava na vymývanie mozgov, na mediálnu masáž a na manipuláciu s verejnou mienkou. Tú časť, ktorej predstavitelia vynikajú pozoruhodnou kombináciou minimálnych znalostí a maximálneho sebavedomia. „Ukecaní“ komentátori, ktorí píšu o všetkom a nerozumejú ničomu, pripomínajú mi Čapkovu definíciu literárneho kritika, ako človeka, ktorý radí spisovateľovi, ako by napísal knihu, keby to vedel“ (český prezident Miloš Zeman).

Nič trefnejšie ako tento citát prezidenta Českej republiky niet, na to, čo urobila redakcia denníka Pravda, ktorá z troch nič netušiacich poslancov NR SR za stranu Smer urobila Kima Philbyho na tretiu. Jednoducho v plnej nahote sa ukázal stav slovenskej žurnalistiky, ktoré, predstavujú redakcie PRAVDA a SME, tie ostatné bulvárne ani nehodno hodnotiť. Ospravedlnenie sa šéfredaktorky na druhý deň, že išlo o omyl, je skôr detinské ospravedlnenie, pretože, to síce môže rozprávať mentálne retardovaným čitateľom, ale nie tým, ktorí poznajú výrobný proces tvorby novín. Tak isto PRAVDA, ako aj SME sú na konci s dychom. Nie je v tom nechuť, čítať noviny, nie je to ani presila internetu, všetko je v ľuďoch. V tomto prípade v novinároch. Naozaj je pravdou, že v médiách a v týchto dvoch zvlášť sa vyskytujú ľudia a minimálnymi znalosťami a píšu o všetkom , pričom nerozumejú ničomu. Chýba absolútne logika uvažovania, absencia vedomostí a znalostí, nehovoriac už o základných atribútoch žurnalistiky ako profesie. Treba si tiež všimnúť výber šéfredaktorov a vedúcich pracovníkov médií, chýbajú tam žurnalistické osobnosti. Tzv. investigativnosť do ktorej sa niektorí pasujú, je skôr stará osvedčená šablóna, ktosi čosi dodal a my sme to spracovali, nie je to nič nové, bolo to bežné aj za čias komunistickej Pravdy či normalizačnej Smeny. A takáto invetigatívnosť aj vtedy aj dnes má vavríny v novinárskych súťažiach. Niektorí tiež žurnalisti v týchto denníkoch ako keby skôr písali pre seba a nie pre čitateľov, vlastná frustrácia na úkor kvality novín. Treba povedať, že Slovensko ešte nie je natoľko degenerované ako ostatná časť Európy a tak súdny čitateľ už dávno prišiel na to, že tu nie sú „Správy, ktorým môžete veriť“, prekukol aj šablóny informačnej manipulácie či naozaj do neba vyčnievajúcu jednostrannosť, aj keď napríklad Pravda v tomto v poslednom čase zmäkla ergo zoženštela. Ale aj tak mediálne prostredie Slovenska, ktoré sa grupuje z týchto dvoch denníkov nesie znaky biedy a úpadku žurnalistickej profesie. A treba sa spýtať, čo po takomto „akože omyle“ ešte robí na svojom mieste šéfredaktor v redakcii Pravdy. Pre ľudí, ktorí rozumejú novinám, to bola plná nahota diletantizmu, na ktorý niet ospravedlnenia, lebo naozaj nepoznať poslancov NR SR, ktorí sú tam už jedno decénium nemôže byť omyl. A zaujímavé je, že hlavu do piesku si strčil aj Syndikát slovenských novinárov, ostáva len dúfať, že tento „omyl" neocení vo svojich súťažiach „novinárskej tvorby“. Mal by možno počkať, lebo traja poslanci určite nenechali tento „omyl" len tak naverímboha plynúť a majú zákonné prostriedky, ako sa tejto „ujme“ brániť. A určite si netreba nechať premárniť príležitosť, ako sa bude zodpovedný za tento omyl brániť. Zrejme sa dozvieme zaujímavé veci...