Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

NÁZORY: Americkí republikáni a otázky pre Bratislavu – Dušan D. Kerný

Slovenská scéna a média boli postavené nečakane pred problém. Americkí republikánski senátori publikovali otvorený list iránskej vláde. List podpísalo 47 republikánskych členov Kongresu USA. Z textu jasne vyplýva, že ak by aj terajší prezident USA dosiahol v dlhé roky trvajúcom konflikte okolo iránskeho atómového programu dohodu každá nová vláda USA ho môže zrušiť. Keďže USA sa už prakticky akoby nachádzali v predvolebnej prezidentskej kampani je to vlastne vopred oznámený program budúceho prezidenta. Republikáni nepochybujú, že ním bude republikán a nie demokratka Clintonová.

 

Pozoruhodné sú na tom dve veci – v USA je zahraničná politika záležitosťou, doménou prezidentského úradu, Bieleho domu. Priamy zásah do právomocí prezidenta v prebiehajúcom riešení závažného zahraničnopolitického problému USA  a medzinárodného problému mnohých štátov a medzinárodných organizácií je úplne výnimočný. Poškodzuje to samozrejme autoritu prezidentského úradu USA, nehovoriac o tom, čo to hovorí o rešpekte k samotnému prezidentovi Obamovi.

 

Pre zahraničie, medzi iným aj Slovensko a jeho médiá vzniká tiež problém ako sa postaviť k veci a je nepochybné, že to vyvolá – najmä na pozadí pribiehajúcej  ukrajinskej krízy a krízy vo vzťahu k Rusku – nové mediálne a politické spory a prileje olej do ohňa pokiaľ ide o to, ako definovať spojenecké vzťahy, prístup k aktuálnej politike USA. Veď je jasné, že autorita prezidenta USA, teda prvého muža veľmoci je viac ako potupená, podkopaná, poškodzuje to úrad prezidenta. Podľa viceprezidenta Bidena je to však aj krok, ktorý je hlboko pod dôstojnosť samotného senátu. Takto sa problém americkej politiky stal aj našim problémom, nemôžeme sa k nemu stavať iba diplomatickým slovníkom, pretože vývoj situácie nám ukazuje, ako málo sa venujeme a poznáme americkú politiku, prinajmenšom ju mediálne zanedbávame. Jednoducho povedané, nečakali sme, že vlastný parlament, Kongres USA môže v kľúčovom zahranično-politickom probléme takto „prefackať“ vlastného prezidenta a to ešte v čase, keď autorita USA v medzinárodných otázkach osobitne na Blízkom východe je, mäkko povedané, nízka.

 

Každému pozorovateľovi je zrejmé, že nijaký americký prezident by sa neodvážil predložiť Kongresu a americkej verejnosti na schválenie dohodu s Iránom, ktorá by mu dovoľovala vyrábať atómovú bombu, jadrovo sa vyzbrojiť. preto je zrejmé, že 47 republikánskych kongresmanov, senátorov chcelo len torpédovať neobľúbeného prezidenta – a to na medzinárodnej scéne. Málokto očakával, že americká politika opäť tak hlboko klesne. A to je pre nás nečakaný problém na ktorý sme neboli pripravení najmä v súvislosti s tým, čo sa deje za našimi východnými hranicami a v akom stave je dnes verejná mienka.