Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

NÁVRATY: Postup problémy nevyriešil – Jozef Kuchár

Prešovský hokej sa môže pochváliť nezvyčajnou bohatou tradíciou. V Prešove začali pestovať tento šport medzi prvými na Slovensku. Elán a nadšenie priniesli napriek skromným podmienkam mnohé úspechy. Hokejisti z metropoly Šariša sa tak zaradili medzi slovenskú elitu. To, pravda, bolo pred mnohými rokmi... Potom sa začala písať v Prešove smutnejšia kapitola tohto populárneho športu. Nedostatočné podmienky, málo funkcionárov a nadšencov, slabý hráčsky káder i ďalšie okolnosti spôsobili, že prešovský hokej postupne upadal. Len spomienky ostali na časy veľkých hokejistov, akými boli Biháry, Olejník, Srnka, Meško a viacerí ďalší, ktorí dokázali robiť s pukom hotové zázraky.

Obrat k lepšiemu sa očakával v roku 1967, keď v Prešove odovzdali do užívania moderný zimný štadión. Ukázalo sa však, že ani nová hala nie je spásonosnou injekciou a zárukou trvalých úspechov. Prešovčanom sa síce podarilo zmobilizovať všetky sily a v priebehu dvoch rokov sa im splnila dlhoročná túžba. Mužstvo postúpilo do národnej ligy. Nováčik ešte pod vedením skúseného trénera Miroslava Nitku, zaznamenal medzi slovenskou elitou niekoľko výborných výsledkov. V záverečnej časti súťaže výkon mužstva upadal, a tak radosť medzi priaznivcami hokeja trvala iba jednu sezónu. Po roku sa Prešov znova do nižšej súťaže vrátil. Žiaľ, aj vtedy jeho účinkovanie bolo krátke. A tak v ostatných desiatich rokoch sa stalo samozrejmosťou, že v Prešove zaznamenávali pády a vzlety. Jeden ročník za druhým a vždy rovnaké radosti i sklamania. Raz boj o postup, druhýkrát o záchranu. Väčšinou však neúspešne. Prešovčania zo SNHL vypadli už štyrikrát. Po každom neúspechu boli sme svedkami mnohých rozborov i zmien na trénerských postoch. V tejto súvislosti sa nedá hovoriť o stabilizácii kádrov. V metropole Šariša okrem spomínaného Nitku pôsobili Marián Olejník, Pavol Pivovarník, Július Maličký, Tibor Poláček, Ing. František Olejár, Jaroslav Hrabčák, František Giba, Jiří Justra, Jozef Hrubeš, a niektorí ďalší.

V minulom roku prišiel do Prešova ďalší nový muž. Skúsený tréner Milan Grandt­ner, ktorý má podľa slov funkcionárov zmluvu do konca mája 1983. Pod jeho vedením mužstvo podávalo v priebehu celej sezóny vyrovnané výkony. Bodka za sezónou bola síce rozpačitá, ale hokejisti ZPA mali už pred stretnutím s Ekonómom Bratislava postup vo vrecku. Prehra však ukázala, že „hokejové peripetie” v metropole Šariša nepominuli. Zamýšľame sa nad nimi spolu s dlhoročným kapitánom kolektívu Antonom BOSÁKOM.

„Krajská súťaž nemala mimoriadnu úroveň. Vážnejšími súpermi nám boli len Michalovce a Humenné. V priebehu súťaže sme neprehrali ani jeden zápas a zaváhali sme len v stretnutí s Michalovcami na ľade v Strážskom, kde sa zrodila aj naša jediná remíza. Najvážnejšou previerkou síl kolektívu bola kvalifikácia o postup do SNHL. Rozhodujúci zápas sme odohrali v Liptovskom Mikuláši, ktorý rovnako ako my súťaž pred rokom opustil. Po remíze 5:5 v domácom prostredí sme podali v Mikuláši veľmi dobrý výkon a víťazstvom 5:2 sme si postup zabezpečili. Posledný zápas s Ekonómom sme už hrali pod dojmom tejto skutočnosti a svoje zohrala aj únava s vyčerpávajúceho boja v Mikuláši.”

Po vypadnutí,“ zdôrazňuje prešovský kapitán, „v minulej sezóne sa mužstvo pomerne dlho dávalo dohromady. Situácia bola zlá, mnohí hráči nemali vybavené potrebné formality, pokrivkával prístup k tréningom. Už pod dojmom predchádzajúcich rokov sa v hráčoch zakoreňoval až nezdravý optimizmus, že krajská súťaž bude prechádzkou. Sám som pomýšľal na zanechanie aktívnej činnosti, alebo na prestup. Manko v letnej príprave sme sa usilovali odstrániť v auguste priamo na ľade. Aj keď v kádri nedošlo k podstatnejším zmenám nedá sa povedať, že by mužstvo zvlášť hokejovo vyrástlo. Platnou posilou bol len Dušan Kapusta z prvoligových Košíc, ktorý nastrieľal vyše 50 gólov. Ťarcha zodpovednosti ostala na pleciach starších skúsených hokejistov. Osobitne treba spomenúť brankára Jurčenka (na snímke), bratov Velčekovcov, Halušku a bratov Kardoheliovcov. Chcem dodať, že absolvovať bez prehry 35 zápasov, to zanechá stopy v psychike. Myslím si, že to bola aj najvážnejšia príčina našej prehry v poslednom zápase kvalifikácie na domácom ľade.”

Postup medzi slovenskú elitu zaiste teší, ale aj zaväzuje. Popri radosti priniesol predovšetkým funkcionárom aj mnoho starostí. Postupom prešovský hokej svoje pretrvávajúce problémy nevyriešil. Výbor TJ i hokejového oddielu však tentoraz urobil viac ako v minulých rokoch. Podľa slov Antona Bosáka zlepšili sa celkové podmienky a postup do SNHL je výsledkom cieľavedomejšej práce funkcionárov TJ. Žiada sa však posilniť mužstvo kvalitnejšími hráčmi. S kádrom, ktorý postup vybojoval, len ťažko možno v SNHL obstáť. Najmä do obrany mali pribudnúť skúsenejší hokejisti. V najbližších dňoch čaká kolektív doliečenie zranení, hráči si vyberú dovolenky a prípravu na novú sezónu začnú začiatkom mája.

V Prešove sú odhodlaní dokázať, že tentoraz to už nebude len krátke jednoročné účinkovanie medzi najlepšími. Vedia, že im pribudne mnoho práce, ale všetci do jedného sú optimisti. Oprávňuje ich k tomu aj podpora okresných i mestských straníckych a štátnych orgánov. Výbor TJ, ale aj vedenie podniku ZPA Prešov na čele s jeho riaditeľom Jánom Škultétym sa usilujú vytvárať čo najlepšie podmienky. V neposlednom rade je tu aj veľký záujem o ľadový hokej medzi širokou rodinou priaznivcov športu. V Prešove chcú už v týchto dňoch vykročiť na novú a náročnejšiu cestu. Ich cieľom je hrať pod strechou modernej haly hokej dobrej kvality.