Myš ktorá kričala – Daniel Bachát

Je určite zaujímavé, že výskumy verejnej mienky na Slovensku sa hojne zaoberajú preferenciami strán, ale žiadna z nich sa ani náhodou nevenuje tomu, aká je popularita slovenského prezidenta vo vlastnej krajine. Logika je neúprosná, jeho popularita je na takej nízkej úrovni, že sa niet čím chváliť. Iste, treba zverejňovať informácie o tom, že prezident SR zasa rozdelil svoj plat medzi niektorých chudobných, keby však chcel pomôcť všetkým, tak by mu nestačilo ani sto tisíc platov. Nakoniec, svoj plat rozdeľovať môže, figuruje naďalej vo svojich bývalých spoločnostiach, odkiaľ mu kvapká dosť, aby mohol svoj plat rozdeliť. A predtým ako nebol prezidentom, jeho úžernícke spoločnosti priniesli mnoho ľudí na psí tridsiatok. Ak sa takto chce kajať, môže byť na tom čosi do seba. Na druhej strane je priamo volený prezident, nie síce všetkými občanmi Slovenska, ale predsa len priamo. Ale keď niekde ide mal by hájiť a vyjadrovať záujmy celého národa. Keď sa zamontoval do rusko-ukrajinských vzťahov spôsobom, ktorý nevyjadruje vôľu občanov Slovenska, všetci mlčia, aj vláda aj parlament. Dal mu napríklad parlament alebo vláda mandát na to, aby sa zúčastnil na Pochode dôstojnosti v Kyjeve? Už ten názov pochodu bol a je sporný. Pred pár dňami totiž Amnesty International zverejnila informácie, čo Porošenkovci /či Walzmanovci/ robili so zajatými bojovníkmi z Donbasu. Európa ostala doslova v šoku. A s týmito ľuďmi „bije bandu“ slovenský prezident. Bol to on, ktorý najviac orodoval o to, aby sme všemožne pomáhali Ukrajine, teda tej vláde a tomu prezidentovi, ktorí vraždia vlastné obyvateľstvo. A pred týždňom utekal znova do Kyjeva, aj so svojim miláčikom Lajčákom, aby hasili to, čo nadrobili. Ukrajinský parlament prijal totiž zákon o zmrazení dlhov, čo znamená, že za rezervný tok plynu dostane figu borovú alebo inak povedané Pán Boh zaplať. Počas rokovania s ukrajinským prezidentom slovenský prezident svoje „klapancie“ nezmenil. Znova nevyjadrovali postoje slovenského národa. Jedno však bolo predsa zaujímavé. O slovenskej pomoci ukrajinský prezident hovoril v minulom čase, ako vraj Slovensko pomohlo, aby Ukrajina nebola závislá na Gazprome a podobne. Ani slovka o tom, že bude pomáhať ďalej. A na druhý deň sa objavila vo vládnej agentúre Ukrajiny správa, že Ukrajina rokuje o rezervnom toku plynu s Rumunskom. Na budúci mesiac totiž Slovensko čakajú rokovania o plyne s Ruskom a určite by tieto rokovania boli zložité, ak by sme ďalej len tak naverímboha dodávali plyn krajine, ktorá Rusko nazýva agresorom. Najkrajšie túto návštevu komentoval známy český novinár Petr Hájek. Na margo Kiskovho vyjadrenia:“ Potvrdil som, že Slovensko nikdy neuzná nelegálnu anexiu Krymu, že nikdy nebude akceptovať nijaké politické, vojenské ani ekonomické zasahovanie do ukrajinskej suverenity“ a dodal, že nevidí žiaden priestor na zmäkčenie protiruských sankcií. Petr Hájek lakonicky dodal. „Malý slovenský Havel zjavne nevidel slávny film – Myš, ktorá kričala“. A dodal „Predavač minulých hamburgerov značky Kiska“. K tomu netreba naozaj žiaden komentár, je lakonický, výstižný a presný.

A tak sa vôbec nečudujme, že výskumné agentúry verejnej mienky sa vyhýbajú ako čert krížu zisťovať, aká je popularita slovenského prezidenta na Slovensku, teda v krajine kde sa stal, tiež nie náhodou, prezidentom. Lakonicky dodávam: Tak nám treba.