Monika Beňová-Flašíková sa pochlapila – Rudolf Slezák

Ak je pravdou to, čo si dovolila v týchto dňoch, povedať pre média, v súvislosti s voľbami na Kryme, europoslankyňa Monika Flašíkova, nedivme sa, že jej výroky, vyvolali v radoch našej politickej elity, ale aj vo verejnosti, veľkú pozornosť. Trúfam si povedať, že ak by sa konali v týchto dňoch voľby za županov, nemal by to pán Frešo, v súboji o toto kreslo, až tak jednoduché. Verejnosť totiž veľmi citlivo reaguje na výroky našich politikov, s ktorými sa nie vždy a vo všetkom stotožňuje. Spomeňme si len, koľko ľudí,táto známa politička, pobúrila svojou angažovanosťou v uliciach Bratislavy, keď priletela z Bruselu, aby svojim vlastným telom bránila pánovi Dobrovodskému, v jeho zúfalom pokuse, dovolať sa pravdy, v prípade jeho neprispôsobylých susedov, na Družstevnej ulici v Malackách. Celé Slovensko poznalo tento prípad,ktorý ešte dodnes nedokázal nikto dať do poriadku a pani Flašíkova, svojou nevhodnou akčnosťou, ho nielenže nepomohla riešiť, ale postrácala sympatie svojich voličov. Podobne zahazardovala, svojou prílišnou angažovanosťou a akčnosťou, aj v prípade homosexuálov, v uliciach Bratislavy. Vtedy tiež priletela z Bruselu a angažovala sa v ich prospech.Odpoveďou verejnosti na jej aktivity, bol pochod v Košiciach, v prospech tradičných hodnôt rodiny, ale aj strata zvyškov jej popularity. Pán Frešo sa nemusel ani príliš namáhať v súboji s ňou, stačilo mu iba sa prizerať, na jej krkolomné aktivity.

Tento krát je to však inak. Pani Flašíkova asi pochopila, že ani ona si už nemôže dovoliť, naďalej hazardovať s dôverou svojich voličov a dovolila si vysloviť svoj vlastný názor, na situáciu na Kryme.(Sme 17.3). Urobila tak aj za cenu, že si pohnevá politickú elitu v Bruseli, aj u nás doma. Pochopila však, že verejnosť, môže mať celkom odlišné názory na Ukrajinu a Krym, ako má vláda USA a Európska únia. Ak by niekto urobil pravdivý prieskum alebo anketu o tom, čo si skutočne myslí európska verejnosť o "hrdinoch z majdanu" a o pripojení Krymu k Rusku, myslím si, že svetoví lídri, by boli prekvapení, množstvom sympatií, ktoré postrácali kvôli prevratu, ku ktorému na Ukrajine prišlo. Hlavne preto, že vďaka Internetu, sme mali možnosť vidieť, ako zachádzali napr. zbesilí majdanisti, so zajatým príslušníkom Bejkrutu...vypichli mu oči, odrezali ruky a potom ešte žijúci trup, ako dajaký odpad, odtiahli nevedno kam. Ani Kaddafiho nepopravili bojovníci za slobodu, takým strašným spôsobom. Nikto nám nedal ani odpoveď na to, kto si vlastne najal ostrelovačov, aby vraždili demonštrantov i vojakov, aby vyvolali hnev davu a uviedli ho tak do pohybu. O pogromoch, ktoré nasledovali, sa tiež nič nehovorí a nepíše.Toto je hlavný dôvod, prečo verejnosť nie je jednotná v názoroch,na ušľachtilé výkony ukrajinských revolucionárov. To iba politickej elite je všetko jasné.

Monika Flašíková vyhlásila, že keď sa drvivá väčšina obyvateľov Krymu rozhodla odtrhnúť od Ukrajiny, že nikto by to nemal ignorovať. Podľa nej, neuznanie tohoto referenda USA i EU, nie je v poriadku.Jedného dňa si ľudia povedia, že nebudú rešpektovať výsledky volieb...povedala. Ale veď niečo podobného povedal už v roku 2009, aj bývalý minister zahraničia v Česku, knieža Swanzenberg, pre rakúsky Kuriér...Príde čas a mladí ľudia, prestanú rešpektovať výsledky volieb alebo referenda, pôjdu a násilne prevezmú moc vo svojej krajine. Príklad Ukrajiny, je dôkazom toho, ako sa jeho proroctvo naplnilo.Neviem, aká bude politická kariéra pani Flašíkovej v budúcnosti, pretože už mnohí dôležití ľudia, volajú po jej hlave, no myslím si, že ak je hriechom, to čo povedala, potom je hriechom aj vystúpenie šéfa poslaneckej skupiny ľavice, Gregora Gysiho, ktoré bolo ešte ostrejšie. Na samite v Bundestágu prehlásil...V súčasnej Ukrajinskej vláde sú štyria fašisti ministrami.Svoje tvrdenie podložil vyhláseniami Oleha Ťahnyboka - Chyťte zbrane, bojujte proti ruským sviniam,nemeckým, židovským sviniam a iným...( Slovo - 17.3). Ďalší dôvod, prečo sa verejnosť neusmieva pri pohľade na ministrov Ukrajinskej vlády.Pre nás to však znamená, že aj v najdôležitejších europských inštitúciách sú ľudia, ktorí si dovolia mať iný názor, ako najmocnejší lídri na svete. Nech je to dopriate aj verejnosti.

Inak sa k tejto téme vyjadruje pán Duleba, Lajčiak a Šebej, ktorých vídame v politických reláciach najčastejšie.Pán Šebej dokonca, ako skutočný vlastenec, vraj vyhlásil - Ak by našu krajinu prepadli Rusi, beriem do ruky zbraň a pôjdem bojovať. Cítim sa vďaka nemu už bezpečnejšie, hoci si nie som istý, čí by bojoval v zákopoch, alebo niekde v pohodlnej kancelárii na štábe. Aj tak si myslím, že v jeho veku, by už pri akéjkoľvek bojovej operácii, iba prekážal. Ak dobre počítam, tak v 68- roku, mal byť na základnej vojenskej službe, no neviem nič o tom, že by proti vtedajším okupantom strieľal. Možno mal však v tom čase, tak ako iní, bojachtiví muži z tých čas, "Modrú knižku". To však nie je dôležité. Dôležitejšie je vedieť, že ak niektoré horúce hlavy, presolia svoj boj za mier a ľudské práva, iba podľa vlastných predstáv, aj v takých prípadoch, tu nemusí zostať kameň na kameni.