Ak sa chce človek dozvedieť niečo viac o živote v Rusku, musí si "zalistovať" na Internete a vyhľadať si tam Ruské noviny a časopisy. Naše média nám toho veľa nepovedia, a keď, tak nás poinformujú iba zbežne a aj to, s iróniou alebo úškrnom. Akoby nás chceli chrániť pred nevhodnými myšlienkami a príkladmi, z tejto veľkej krajiny. Stačí, ak nám do našich končín, preteká z Ruska iba plyn. Zvedavosť je však veľká pani, takže si z času na čas "vylovím" niečo zaujímavé a ešte neokomentované, aj z tejto strany sveta. Naposledy to bola napr. informácia, že ešte stále žije,v jednom moskovskom byte, 90 ročná Ola Saprykinová, posledná členka z odbojovej skupiny Mladá Garda. Je to už takmer slepá ženička, no na otázky novinárov z časopisu "Argumenty i fakty"odpovedala:
- Ja nemusím čítať Fadejeva, ja si všetko veľmi dobre pamätám, povedala a vyrozprávala im svoj vlastný príbeh. O tom, ako ju na polícii zmlátili až do bezvedomia, keď u nej našli leták, ako sa iba náhodou zachránila pred zatknutím, ako sa potom dostala na front, ako sa cítila, keď rodičia popravených a umučených detí, jej vyčítali, že ona je na žive a ich deti umučili. Olu Saprikinovú Fadejev nespomenul vo svojom románe a nebola ani na oficiálnom zozname mlado gvardejcov. Až na začiatku tohoto storočia sa tam dostala, do tých čias však zažila veľa podozrievania a a ústrkov, kvôli tomu, že prežila.

Jednoduché to však nemal ani spisovateľ Alexander Fadejev. Svoju prvú verziu Mladej Gardy napísal a vydal už v roku 1946. Krátko na to, sa však na neho zniesla v straníckej tlači spŕška kritiky, kniha totiž ideologický nevyhovovala straníckym predstavám o literatúre.Dokonca i J.V. Stalin mu vyčítal: -Napísali ste vynikajúcu knihu, no táto kniha je ideologocký nežiadúca, povedal. Zobrazili ste mlado gvardejcov, ako dajakých machnovcov...ako mohla nejaká odbojová skupina,úspešne bojovať na okupovanom území s Nemcami, bez straníckeho vedenia?, spýtal sa. Fadejev musel knihu urýchlene prepracovať, musel vyhovieť požiadavkám pánov z Kremľa. V roku 1951 vyšla už jej druhá verzia, ktorú si pamätáme z povinného čítania, na základných školách. O tom, že Fadejev spáchal krátko na to samovraždu, sa v tých časoch u nás nepísalo, no spomínam si na film Mladá Garda, ktorý nám povinne na školách premietali. Ešte i dnes, si ho možno stiahnuť na Internete , alebo pozrieť na devedečku. Ak si dobre pamätám, film zrežíroval Sergej Bondarčuk a hudbu k nemu zložil rovnako slávny hudobný skladateľ, Dmitrij Šostakovič. Umožnili nám tak, aj za pomoci filmového plátna, zoznámiť sa s mladučkými hrdinami tých čias, ako boli napr. Oleg Koševoj, Uljana Gromovová, Ljuba Ševcovová... a desiatky ďalších umučených detí, ktorých tela nahádzali do šachty. Chýr o ich statočnosti a odvahe, prekročil hranice Sovietskeho zväzu a obletel aj vďaka tomuto filmu a tejto knihe, s názvom "Mladá Garda", celý svet.

Ešte i dnes však tragický osud mlado gvardejcov nedá mnohým ľuďom spávať. Objavujú sa stále nové verzie o zrode, zrade a tragédii týchto mladých chlapcov a dievčat. Dokonca som zachytil aj takú verziu, že Mladá Garda vraj vôbec neexistovala. Že to bola akási ilegálna organizácia OUN - Organizácia ukrajinských nacionalistov. Krasnodon, kde sa všetko odohrávalo, sa totiž nachádza v Luganskej oblasti a tá sa rozkladá na území nezávislej Ukrajiny. Ako to spolu súvisí, je možné sa ľahko dovtípiť.

Pozerám dnes na naše 16 ročné deti a uvažujem nad tým, čí aj títo chlapci a dievčatá, by boli schopní podobných hrdinských činov. Možno áno, lebo tiež už v mnohých prípadoch dokázali svoju odvahu a statočnosť. Pripomeniem napr rok 1989, keď dali do pohybu revolúciu, alebo minulý rok, keď tak obetavo a v takom veľkom množstve zabojovali za platy svojich učiteľov. Možno by som mohol spomenúť aj statočný boj českých študentov, ktorí uštvali jednu jedinú ženu, ktorá napokon rezignovala a vzdala sa funkcie, hoci mala na ňu podľa výsledkov slobodných a demokratických volieb nárok. Kto by vydržal takú verejnú štvanicu a také ponižovanie, iba kvôli tomu, že ju tam vyslala politická strana, ktorá získala vo voľbách potrebný počet hlasov? Spomínam to iba preto, lebo sa nedokážem zbaviť pocitu, že za podobnými aktivitami, sú vždy nejaký starší ľudia, ktorí dozerajú a usmerňujú podobné akcie. Aby politický a ideologický vyhovovali ich potrebám. Čo tam po voľbách, veď je to iba fraška. Napokon aj ich idol Karel Schwarzenberg, pred časom, v jednom rozhovore pre rakúsky "Kurier" vyhlásil: -V Európe príde k povstaniu mladých...písali o tomto jeho výroku aj Lidové noviny. Ak by k tomu skutočne prišlo, bude niekto rešpektovať výsledky volieb? Potom sa aj statočnosť a odvaha novodobej "Mladej Gardy", bude hodnotiť podľa celkom iných kritérií, podľa zákonov povstania a ulice.