Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Minister Peter Žiga pripravuje dôležitý zákon o kovovom odpade – Vladimír Mezencev

Samozrejme, zberne druhotných surovín u nás existujú veľmi dlho, autor tohto príspevku si ich pamätá od začiatkov 50-tych rokov minulého storočia – a teda veľmi dlho. Išlo však iba o organizovaný zber prostredníctvom škôl, ale bola to dobrá výchova do budúcnosti: staré noviny sa musia odkladať, rovnako i netypizované fľaše a keď v škole vyhlásia zber, tak to treba priniesť. Ušetríme naše zelené bohatstvo – lesy – i nemálo elektrickej energie, potrebnej na výrobu skla na nové sklenené obaly!

Po roku 1989 sa však rozšíril zber kovového odpadu, ktorý zaujal predovšetkým nezamestnaných, neskôr už bezdomovcov a ďalšie sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Títo ľudia o zber papiera a skla vôbec nejavia záujem, ten majú iba o železo a ďalšie kovy. Predovšetkým preto, lebo ich cena aj ako druhotných surovín vzrástla niekoľkonásobne. Na nemilé prekvapenie však začalo sa stávať to, čo sme predtým takmer nepoznali: strácali sa kovové umelecké diela, teda sochy, pamätné tabule, ale aj koľajnice/!/, káble, transformátory, dokonca aj také, ktoré slúžili železnici na bezpečnú prepravu. To ani nehovoríme o rôznych krytoch a poklopoch na kanalizačné šachty a teplovody – výsledkom takýchto „zberových aktivít“ boli aj časté poranenia a úrazy, najmä detí. Dokonca aj smrť dievčatka v Nitre. A čo naše cintoríny – miesta večného pokoja? Málokto dnes dá svojim pochovaným najbližším umiestniť na hrob niečo z kovu. Ten nahradili kamene, drevo, alebo niečo z umelého materiálu. Aj ukradnuté pamätné tabule na domoch majú svoje duplikáty z plastov. Čo už k tomu všetkému dodať?

Samozrejme, zlodeji by kovy v takýchto podobách nekradli, keby neboli presvedčení, že všetky tieto odcudzené veci speňažia bez problémov v niektorej zo zberní. Veď málokto z týchto asociálov sa trápil s rezaním či pílením toho, čo neskôr odniesol do zberu. Dostal síce iba nepatrnú časť z ceny toho, čo ponúkol, ale o to viac zarobil majiteľ zberne. Nemôžeme však nespomenúť ani dobre organizované veľkokrádeže, pri ktorých zlodeji majú k dispozícii autožeriavy, nákladné automobily a ďalšiu techniku. Takto sa, napríklad, nedávno stratil z jedného košického skladu drahý a ťažký prístroj, ktorý sa dá využívať iba v nemocniciach... Len pre zaujímavosť – pred časom sa predsa len stalo niečo, čo potešilo našich vodohospodárov i ochrancov životného prostredia. Pri vypustení časti Ružínskej vodnej nádrže v celých húfoch sem začali prichádzať Rómovia z okolitých obcí. Mali iba jeden cieľ – zozbierať všetok kovový odpad, ktorý roky ležal na dne nádrže. Aj sa im to podarilo... Horší bol však prípad v Košiciach na známom sídlisku Lunik IX – tu malé rómske dievčatko vypadlo z balkóna na 4.poschodí iba preto, lebo podnikavý otecko zlikvidoval kovové zábradlie! Následky boli tragické...

DAROVAŤ – NEDAROVAŤ?
Zodpovedné inštitúcie sa snažia cieľavedome bojovať proti kriminalizácii zberu železa a farebných kovov. Tak napríklad mnohé výkupne si dali namontovať bezpečnostné kamery, zákon si vyžaduje fotografovať všetok farebný kov, z občianskeho preukazu vypísať potrebné osobné údaje toho, kto prišiel ponúknuť na predaj farebný kovový odpad. Napriek tomu minister životného prostredia Peter Žiga je presvedčený, že až 80% kovového odpadu, ktorý skončí v zberniach, pochádza z kriminálnej činnosti. Práve preto rezort, na čele ktorého stojí, navrhuje nový zákon, ktorý vychádza z úplného zákazu výkupu kovového šrotu od fyzických osôb! Samozrejme, že na ministrovu adresu sa spustila spŕška kritiky, predovšetkým zo strany majiteľov výkupní a šrotovísk. Argumentujú rôzne, ale často až rôznymi sociálnymi príčinami. Tak napríklad tým, že chudobní ľudia budú ešte chudobnejší, pretože práve zber kovového odpadu ich aspoň ako-tak držal „nad vodou“ a nebyť zberu, nemali by bezdomovci ani na ubytovňu a trochu jedla. Ďalším argumentom je možnosť zvýšenia kriminality, ale sú tu aj ďalšie: zvýšenie počtu nezamestnaných tak, že o prácu príde časť pracovníkov výkupní a šrotovísk, snaha o zakladanie čiernych skládok, ilegálny zber a jeho vývoz do zahraničia...

Návrh ministerstva je však celkom jednoduchý a teda i zrozumiteľný. Zberne budú môcť vykupovať kovový odpad iba od právnických osôb, pričom na mysli sa majú predovšetkým obce. Občania teda budú môcť odovzdávať šrot bezplatne obciam /tu to všetko začína a končí!/ a iba tie ho budú predávať ďalej, teda zisk pôjde iba do obecných pokladní. Ľudia však môžu pocítiť tieto verejné aktivity aj vo svojich domácnostiach: napríklad znížením poplatkov za odvoz domového odpadu, či miestnych daní. Samozrejme, to už záleží konkrétne na jednotlivých obciach, čo urobia so získanými finančnými prostriedkami. Možností je naozaj dosť – zveľaďovanie obce, sviatky pre detí a seniorov, materské školy, atď. Zostaňme však pri zemi – budú sa občania chcieť podieľať na takýchto aktivitách? To naše známe „ja sa budem snažiť, iní vysedávajú v krčme a potom majú mať z toho osoh tak, ako ja?!“

Firma Zberné suroviny Žilina, už dávno sprivatizovaný bývalý štátny podnik má rozsiahlu sieť prevádzok po celej republike. Celkovo vykúpi ročne asi milión ton kovových druhotných surovín, z ktorých je asi 450 000 od súkromných osôb, teda nie právnických. Jej zamestnanci nechcú pripustiť ani myšlienku o tom, že 80% z tohto množstva, teda približne 360 000 ton pochádza z trestnej činnosti. O tom, že zber kovového odpadu je celkom výhodný biznis, svedčí aj niekoľko príkladov. Tak napríklad mnohí obyvatelia našich obcí majú už skúsenosti s rómskymi podnikateľmi, ktorí na automobiloch chodia od domu do domu a skupujú šrot. Predovšetkým od starších občanov, ktorým sa s desaťkilovým železom nechce ísť do najbližšej obce, kde je zberňa. V takýchto prípadoch sú najčastejšie spokojné obe strany: Rómovia odpad naložia, zaplatia dohodnutú sumu – a idú ďalej. Jasne, keby im to neprinášalo zisk, tak by to nerobili a zároveň sú spokojní aj dôchodcovia, že sa zbavili „smetia“ a ešte za to dostali aj peniaze. Do inej kategórie už patrí výkup kovového odpadu maďarskými Rómami, najmä na južnom Gemeri. Tí, väčšinou bezplatne vyzbieraný šrot, v iných prípadoch za symbolickú cenu, odvážajú na predaj tam, kde im to najviac vynáša. Raz teda domov do Maďarska, inokedy niekam u nás – tam, kde momentálne najviac platia. Tieto aktivity nepriaznivo pociťujú aj majitelia našich výkupní, niektorí dokonca uvažujú o zrušení prevádzok, ale ešte stále sa im asi nežije najhoršie, veď podľa ich vyjadrení im ľudia mesačne predajú aj 10 ton železa. Pritom ide o zberne v obciach, nie v okresných mestách! Na maďarských vykupovačov však slovenská polícia upozorňuje preto, lebo v jednom prípade pri takomto vynášaní starého železa vyniesli z domácnosti asi 2 000 eur. Ťažko predpokladať, že to bolo omylom...

Pán minister má však určite svoje zdroje informácií a tak je zbytočné polemizovať o tom, či je tých 80% reálnych, alebo nie. Jedno je však isté: s týmto druhom biznisu už dávno sa malo niečo robiť a štát i obce tu majú niesť určitú zodpovednosť. Právnickými osobami sú však aj rôzne občianske združenia, športové kluby, mládežnícke organizácie... Budú môcť tieto zberať a ďalej predávať kovový odpad, aby si zarobili na svoju činnosť? Takýchto nezodpovedaných otázok je ešte stále dosť. V každom prípade súčasný minister životného prostredia si zaslúži uznanie, že sa rozhodol bojovať s trestnou činnosťou, ktorej pôvod spočíva v doslovnom kradnutí kovového odpadu a často s tým spojeného ohrozovania zdravia a životov občanov. Veď len koľko našich policajtov sa denno-denne musí zaoberať prípadmi trestnej činnosti, ktorá pramení práve v odcudzovaní kovov. Mohli by sa za ten čas venovať ďalším kriminálnym prípadom, pričom tieto musia byť na určitý čas odstavené na druhú koľaj...

Samozrejme, konečná formulácia zákona je ešte ďaleko, veď na ministerstve teraz pozorne sledujú a vyhodnocujú všetky pripomienky a tak na rokovanie vlády by sa mal dostať niekedy až začiatkom jesene. Tým správnym krokom však určite nie je organizované zbieranie podpisov proti prijatiu nového zákona v jednej zo zberní v Spišskej Novej Vsi. „Ľudia ho iniciovali sami, pretože sa začali báť, že prídu o zárobok. Požiadali nás, aby sme niečo podnikli, pretože oni sami ani nevedia na koho sa majú obrátiť,“ – týmito slovami argumentoval a najmä obhajoval petíciu proti „cielenej likvidácii výkupní železného odpadu a farebných kovov“ jeden zo zástupcov firmy.

Zaujímavé je však to, že v uplynulých dňoch na Spiši zaznamenali doslova ošiaľ pri výkupe železného odpadu a farebných kovov. Výkupcovia ho odhadujú až päťnásobne vyšší než bol pred zverejnením prvých informácií o pripravovanom zákone...