Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

MILIÓNY TON POTRAVÍN NA SMETISKÁCH – Stanislav Kubánek

Tak máme za sebou ďalšie sviatky, spojené predovšetkým s hodovaním. Aj tí z nás, ktorí  majú hlbšie do peňaženiek, mal bohato zapratané stoly jedlami a všetkým, čo s tým súvisí. Nemožno im to vyčítať, skôr naopak. Veď aspoň raz za čas sa mohli najesť do sýtosti aj tých drahších lahôdok. Čo už hovoriť o nás ostatných? Veď ani oni nevládali zjesť všetko, čo nakúpili a tak časť potravín aj hotových jedál skončili v kontajneroch. U nás toho všetkého zostalo, samozrejme,  viac. Nemožno sa čudovať, veď cena potravín v porovnaní s rovnakým  obdobím minulého roku nestúpla, naopak. Mnohí z nás pri návštevách hyper a supermarketov si povedali: „No, nekúp to, keď to teraz stojí tak málo! Takmer o tretinu menej ako pred rokom!“ A tak sme nakupovali...

 

Cez Veľkonočné sviatky som si našiel čas, aby som sa trochu venoval spotrebe  potravín vo svete. Ani nie tak ich konzumáciou, ako plytvaním.  Niečo som našiel na internete, niečo v priehradke s aktuálnymi štatistickými údajmi, niečo v mojich poznámkach. Keď som to začal dávať dohromady, tak som sa skutočne zhrozil. Tak napríklad podľa údajov OSN sa ročne vo svete vyhodí 1,3 miliardy ton potravín. Nie, nejde o chybný údaj, naozaj sú uvádzané čísla v miliardách. Ich cena však predstavuje  až biliardu /!/ amerických  dolárov – a to už musí zatriasť aj tými, ktorých môže máločo rozhodiť. Áno, môžeme si myslieť, že to nie my, to rozmaznaní bohatí Američania, ktorí už nevedia od rozkoše čo robiť. Samozrejme, občania USA, aspoň ich početná časť, poriadne plytvá potravinami, ale ani my nemáme v tomto čisté svedomie. Na jedného Európana pripadá ročne v priemere vyše 100 kg vyhodených potravín,  často  ešte pred skončením záruky trvanlivosti! Trochu prisilná káva...  Celkovo ide o 89 mil. ton  potravín v hodnote 570 mld. eur. čo je však najhoršie, najmä na našom kontinente sa vyhadzujú potraviny aj tri i viac dni pred odporúčaným koncom konzumácie  a tie tvoria približne tretinu toho, čo končí na smetiskách. Len pre zaujímavosť – v rozvojových krajinách pripadá na jedného obyvateľa iba 11 kilogramov vyhodených potravín ročne a i keď je to desaťkrát menej ako v tých bohatších, i tak je to dosť.

 

Kto a kde najviac plytvá potravinami ?  V hoteloch, reštauráciách, hyper a supermarketoch, domácnostiach... Tak napríklad veľké predajne  uvádzajú asi 5% znehodnotených potravín, čo sa síce nezdá tak veľa, ale pri ich obrovskom množstve je to skutočne dosť. Zelenina a ovocie určite nepatria medzi lacné komodity – a tie končia na smetiskách najčastejšie. Niekedy sa snažíme ušetriť niekoľko centov aj tam, kde to ide veľmi ťažko, ale pri lepšom organizovaní nákupov by každá domácnosť mohla bez problémov ročne ušetriť v priemere 600 eur. Na túto sumu by jeden člen rodiny mohol absolvovať lukratívnu dovolenku...

 

Je veľa možností ako zabrániť vyhadzovaniu potravín do odpadkov. Jednou z nich je vytvorenie tzv. potravinovej banky, prostredníctvom ktorej potraviny z obchodnej siete ešte pred ukončením garantovanej doby trvanlivosti  môžu putovať do rôznych sociálnych zariadení a rodín s nízkymi príjmami, ktoré žijú na hranici chudoby. Ako predpokladám, má to iba jeden problém: darca, teda povedzme jeden supermarket, daruje potraviny ale i tak za ne musí odviesť DPH. Určite  by sa však prijatím noviel rôznych zákonov a predpisov  dalo nájsť východisko. Uvidím, ako na môj návrh zareagujú kolegovia poslanci, ktorí sú v našom poslaneckom klube odborníkmi vo finančných a daňových záležitostiach. Určite zaujme aj ich...

Stanislav KUBÁNEK

poslanec NR SR /SMER-SD/