Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
MICHAL ZÁLETA Utajený
MICHAL ZÁLETA
Utajený
Kdeže a ako hľadať lom,
v ktorom nastal skrytý zlom,
až sa stal aj zjavným zlom,
a človek ušiel s dieťaťom?
Kde teda hľadať človeka,
čo vie smiať sa i nariekať
a nosiť v sebe osud ľudí
ako svoj vlastný – a nie cudzí?
Kam za ním ísť, do akých končín
zutekal osamelý človek,
akýže to spáchal zločin,
že ho niet? A kohokoľvek
sa naňho opýtaš,
akoby si lial vodu do sita.
Záľahy ľudí. Viac než kvetov
uprostred júnového leta,
planéta sa stresom zmieta
ako pri masovej poprave:
hlava na hlave.
Len človeka nieto.
Aj keby si schodil tisíc svetov,
na človeka: veto.
Kto ho ukryl, kto ho ukradol,
kto spreneveril mu človečiu tvár,
kto si uzurpoval jeho dvor,
kto mu implantoval až do hrobu
zlobu,
ľahostajnosť či žlčovitý svár?
No ani v takej chvíli,
nedaj sa zmýliť.
Človek je tu,
len päsť má zovretú:
je mu zima,
preto ťa neobjíma.
Je tu - pri tebe, vedľa teba,
hoc zavše sťaby blízo neba.
Lenže pri Kelvinovej nule,
v priestore a čase absolútneho chladu
a pri vyhasnutých pahrebách,
podobá sa žule.
Preto sa bojí zjaviť a vystúpiť z radu,
nieto ešte zo seba.
Keď sa mu však privravíš,
ak sa mu ozveš dychom človeka,
nezmizne ako myš,
nezuteká.
Človek je plyš
i zlatonosná rieka.
Je tvoja nádej i zábezpeka.
Nežiadaj však od neho nič na úver.
Iba mu uver,
a vystúpi z jaskýň samoty.
Je ako ty.
Veď si to ty,
trochu otlčený, trochu ustatý,
také sú, ver, jeho tajné návraty,
so stratou i bez straty,
k sebe.
A popritom - zazrie sa aj v tebe.
Nie sme teda na pohrebe,
ale naopak:
človek je tu - a pochybnosť je vrak.