Mgr. Jozef Kšiňan, publicista, redaktor a spisovateľ prekročil prah deväťdesiatky – Jozef Kuchár

Prišla stručná pozvánka na malú oslavu veľkého životného jubilea. Deväťdesiatky. V dobrom zdraví, v plnom pracovnom nasadení si ju 3. 1. 2017 pripomenul výnimočný muž, bývalý aktívny športovec, tréner, dlhoročný športový redaktor, publicista a spisovateľ, Mgr. Jozef Kšiňan. Patrí medzi najkultivovanejších a nesporne aj kultových autorov slovenskej publicistiky s výrazným presahom cez mantinely športového sveta. Nielen vecnou znalosťou témy, ale i svojou štylistickou robustnosťou formoval a neúnavne aj formuje ideál športovej žurnalistiky, o ktorý sa treba neprestajne usilovať, alebo sa k nemu aspoň v dnešných, pre šport nežičlivých časoch, priblížiť.

 

Široká verejnosť ho pozná ako popredného športovca, ktorý veľké úspechy dosiahol v stolnom tenise a vo futbale, nielen ako hráč, ale aj tréner. Patrí do kategórie mužov, ktorý vzhľadom na svoju dlhoročnú aktivitu a činorodosť sú stále obklopení rôznymi povinnosťami a predsavzatiami. Celá jeho bohatá a pestrá tvorivá činnosť sa neustále prejavu do úcty k hodnote slova. Už na začiatku svojej novinárskej kariéry si uvedomil, že slovo je mocná zbraň  a aj preto odmieta také, ktoré nivočí, rúca, znevažuje a ubližuje. V rokoch minulých aj dnes často zdôrazňuje: „Kolegovia, neubližujme si, aby sme sa po čase nemuseli ospravedlňovať. So slovom treba v každej situácii narábať opatrne.“

 

Mal som vzácnu príležitosť spolupracovať s ním v redakcii Nový deň aj v časopise Svet športu. Mnoho rokov sa pravidelne stretávame na rôznych podujatiach Únie slovenských novinárov aj na tlačových besedách. Z jeho tváre vždy v dňoch sviatočných aj bežných vyžaruje túžba čo najviac dokázať, byť pri tom, keď ide o úspechy, ale i starosti a problémy ľudí, ktorí svoj život zasvätili športu. Dožil sa veku, keď takmer všetci jeho rovesníci oddychujú, nechcú alebo nemôžu každodenne zápasiť s problémami a témami, ktoré aktívna novinárska a spisovateľská práca prinášajú. On stále pracuje a pôsobí sviežim dojmom, vždy má po ruke nejakú dobrú správu, alebo novinku z politiky či športu.

 

Žiada sa dodať, že aj po oneskorenom odchode do dôchodku naďalej spolupracuje s TASR a od roku 1993 pravidelne prispieva do mesačníka Futbal – magazín a do časopisu Svet športu. Uplynulo už vyše šesťdesiat rokov života, ktoré obetoval, presnejšie venoval, telovýchove a rôznym športovým odvetviam. Žiadne z nich nezanedbával. Lenže futbal bol a stále je na prvom mieste. Vyše desať rokov bol členom slovenskej trénerskej rady. Po skončení aktívnej futbalovej činnosti trénoval žiakov v bratislavskom klube Dynamo Energia. Jedenásť rokov pôsobil pri žiakoch a potom trénoval dorastencov.

 

Ak dnes v slávnostnej atmosfére hovoríme o jeho životnej púti, ktorú mnohí športovci, rôzni funkcionári i kolegovia od pera veľmi dobre poznajú, nemôžeme nespomenúť výraznú črtu jeho osobnosti. Charakterizuje ju vysoká profesionalita, boj o veci užitočné a spravodlivé, ale najmä objektívne postoje k celkovému dianiu na širokom športovom poli v minulosti aj dnes.

 

 „Vďaka športovej aktivite som získal cenné odborné poznatky, ako aj rešpekt vtedajších vynikajúcich trénerov a popredných funkcionárov. Ešte v čase, keď som pôsobil v redakcii Pravda ma šéf rubriky Karol Weiss poveril spravodajským zabezpečovaním početných zápasov hokejistov ŠK Bratislava s kanadskými a americkými profesionálmi na preplnenom bratislavskom zimnom štadióne. Písal som o mnohých významných podujatiach. Z toho vyplynula aj ponuka na moju debutantskú publicistickú brožúru pod názvom Úspech a zdravie. Teší ma podiel na všetkých publikáciách k jubileám belasého klubu s vyvrcholením spolupráce s už nebohým kolegom Igorom Mrázom k osemdesiatemu a deväťdesiatemu výročiu futbalu. Spolu s kolegom Štefanom Mašlonkom sme napísali Zlatú knihu futbalu na Slovensku vydanú v roku 1988. Vybrali ma do štvorice českých a slovenských autorov dvoch dielov o histórii česko-slovenského futbalu Svet deväťdesiatich minút (1986 a 1991), ktoré sa dožili aj druhého vydania v českom a slovenskom jazyku. To isté postihlo aj dve cenné publikácie o prvenstve čs. futbalistov na ME 1976 v Juhoslávii a o zisku bronzových medailí na ME 1980 v Taliansku. Nemôžem nespomenúť ani pozornosť českých vydavateľov, ktorí mi ponúkli naplniť vyše stovkou hesiel o slovenských športovcoch v chýrnej Ottovej encyklopédii (2006) a všetkými heslami o vynikajúcich slovenských futbalistoch v knihe Se lvíčkem na hrudi (2012).“

 

Písal aj o olympijských hrách, o majstrovstvách sveta vo futbale, v lyžovaní, ale aj v ďalších športoch. Za vrchol svojej novinárskej kariéry považuje účasť na olympijských hrách. Zúčastnil sa troch letných (Mexico City, Montreal a Moskva) a na dvoch zimných (Lake Placid a Lillehammer). Na túto úroveň dáva aj účasť na Majstrovstvách sveta 1970 vo futbale v Mexiku a účasť na Majstrovstvách sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v Zakopanom , na Holmen Kollene a v roku 1970 na Štrbskom plese.

 

Čas nášho stretnutia sa míňal až príliš rýchlo. Aj v slávnostnej atmosfére oslávenec konštatoval, že seriózna novinárska a publicistická tvorba s potrebnou dávkou etiky podložená verifikovanými faktami, v dnešnej športovej žurnalistike veľmi chýba. Chýbajú autori a významné  osobnosti. Žiaľ, dominuje zlovestná a neseriózna, plná lží, výmyslov a senzácií. Vrcholový šport sa stal výnosným biznisom. Mnohých takáto situácia v slovenskom športe veľmi trápi. Patrí k nim aj jubilant Jozef Kšiňan, ktorý nepozná čas pokoja, ničnerobenia. Tvrdí, že je dobre, keď môže byť užitočný keď má príležitosť – bez ohľadu na vysoký vek robiť veci potrebné a pomáhať k propagácii kvalitného a hodnotného športu.

 

Jozef Kšiňan oslávil deväťdesiatku. Zdvihli sme čašu na jeho zdravie ako priateľovi a kolegovi, úspešnému mužovi, k tomuto naozaj veľkému jubileu. V mene Únie slovenských novinárov, redakcie novín Slovenský rozhľad a časopisu Svet športu ti ctený priateľ žičím aj naďalej vrchovato zdravia, sily, sviežosti, chuti do tvorivej práce a ešte veľa ďalších pestro popísaných stránok v knihe tvojho bohatého tvorivého života.