Matica či macocha? – Dušan Konček

(príbeh ako z Kocúrkova)

 

Pred viac ako desiatimi rokmi, ešte za predchádzajúceho šéfa, kúpila MS dom Moldave nad Bodvou. Teda v mestečku, kde je viac občanov maďarskej národnosti. Matica však už v podstate živorila a na obnovu nebolo financií. Riaditeľka Domu MS však mala známeho, šikovného remeselníka. Bol to Poliak Marián, ktorý medzitým dostal slovenské štátne občianstvo. A tento chlap, ktorému išla robota od ruky, doslova z ruiny, urobil Dom MS, ktorý mal cveng v celej Moldave nad Bodvou. A robil to prakticky zadarmo z entuziazmu. A pretože bol Poliak tak v Dome MS sa objavili aj Maďari, na kus reči, pri káve či pri pive, či na kultúrnom podujatí, ktoré riaditeľka organizovala čo jej duša stačila. Osobne som to aj zažil, aj diskusie, aj tvrdšie, aj milé. Nikomu v Moldave nad Bodvou nevadilo, že sa na dome objavila busta prvého predsedu MS Štefana Moyzesa. Nevedno prečo, ale už za predsedu pána Markuša sa tento dom, ktorý on vlastne kúpil, stal sa tŕňom v oku celej Matice slovenskej. Aktivity riaditeľky totiž boli nad chápanie usadlých pánov Matice, ktorí v Martine chceli sedieť na teplom večne. A po tom ako prišiel nový predseda pán Tkáč, akože „konsolidátor“ nič sa nezmenilo. Niektorí vravia, že prišiel Maticu Slovensku skôr spacifikovať, čo sa mu zrejme aj darí, pretože sa zo slovenského povedomia takmer načisto stratila. A stratil sa aj Dom Matice v Moldave nad Bodvou. Najskôr bez rozhodnutia Výboru MS prenajala Dom MS doporučenému podnikateľovi a potom mu ho aj predala. Prvý predseda MS Štefan Moyzes určite nemal nič proti maďarskému tovaru, tak ako niektorí matičiari proti dohánu /tabaku/, ale dnes sa smutne pozerá na predajňu maďarského tovaru a ktovie čo tam ešte bude. Toto je naozaj smutný, ale kocúrkovský príbeh, kde namiesto dovetku – len aby sme v hanbe nezostali - platí – v hanbe sme zostali a ešte v akej. Však slovoutný Výbor Matice Slovenskej? Aj s pánom predsedom. K tomuto vám ani Jobbik nebude gratulovať, tí totiž vedia, čo je to vlastenectvo....