Manipulácia výskumov verejnej mienky – Ján Horár

Človek naozaj nestačí ani sledovať, koľko to máme agentúr na výskum verejnej mienky, hlavne však na výskum  popularity jednotlivých politických strán. Každú chvíľku sa objavuje nejaký výskum, ktorý vám zvestuje  percenta obľúbenosti strán, ktoré sa však od seba málo líšia, ale to je dôvod na komentár, že aha Smeru klesajú,  SNS stúpajú a tak podobne. Obyčajne a nie náhodou sa objavuje takýto výskum hneď po takej či onakej kauze, ktorú obyčajne vymyslí opozícia. Čitateľ je z takýchto výskumov doslova vystavený nemilosti podobných výskumov a keď si pozrie všetky, ktoré vyplodia  akýsi  „výskumníci“ zistia, že vlastne  nič sa nedeje, všetko je po starom, len  občana ktosi uvádza do pomykova.

 

Bolo by naozaj zaujímavé vedieť, ako k týmto percentám prichádzajú podobné výskumy verejnej mienky, kto to vlastne za nimi stojí, alebo kto to financuje, lebo to skôr pripomína hru s číslami vycucanými z prsta, alebo  sú to vymyslené hausnumerá  niekde v bratislavskej kaviarni. Zrejme z toho vychádzala aj ďalšia agentúra výskumu verejnej mienky, ktorá postavila na čelo strán  Kotlebovu stranu s viac ako 50 percentami. Ako keby si povedala, keď veríš tamtým, tak ver aj nám. Samozrejme občan už  podobným výskumom neverí a nad každým podobným mávne rukou.

 

Seriózny výskum  toho či onoho problému sa nám podobnými  zvrhlosťami podarilo tak zdehonestovať, že človek neverí už ani tomu, koľko nás vlastne Slovákov na našom území žije, nehovoriac už o tom koľko je vlastne Rómov, koľko  je  v zahraničí, koľko je zamestnaných či nezamestnaných. A tak sa zrejme vychádza z virtuálnych čísiel, ktoré nemajú reálnu podstatu a potom sa niet čudovať ani tomu,  koľkože je to u nás vlastne migrantov. Nastáva totiž jeden veľký problém, nikto nikomu neverí. A keďže  takto statočne klameme sami seba, klameme si len vlastnú budúcnosť.

 

Ospravedlnením  nie je ani to, že sa vo svete klame jedna báseň a tak platí – len aby sme v hanbe nezostali. Takže sa vraciame k tradičným hodnotám - ku Kocúrkovu a Zvonodrozdovu, ktoré neboli nijakým výmyslom, ale realitou tej doby. Tá dnešná realita  tak Kocúrkova alebo Zvonodrozdova je však omnoho sofistikovanejšia, pracuje s manipulatívnymi metódami vplyvu na verejnú mienku pomocou médií. Je takých desať základných  faktorov, ktoré zostavil známy lingvista, filozof a dejateľ Noah Chomský.  On ich aj definoval, ale stačí, aby sme povedali základné atribúty týchto „desať prikázaní“.

 

Prvé je odpútavanie pozornosti od vážnych problémov a ich riešenia,  ďalšie vytvárať problémy a navrhovať ich riešenia, potom je tu napríklad – obracať sa k národu ako k malým deťom, alebo vsadiť skôr na emócie ako na rozmýšľanie, alebo držať ľudí v nevedomosti a tak podobne. Noah Chomsky nie je len tak hocikto, ale známy dejateľ 20 storočia, ktorý je profesorom  40 univerzít sveta a známym jazykovedcom, ktorý napísal niekoľko kníh a a jeho myslenie nie je politikum ale reálny svet.