Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Mal perfektný nos na atletické talenty - Vladimír MEZENCEV

Aj v spoločnosti športovcov pôsobil vždy nenápadne, takmer placho. Nezainteresovaných by pri zbežnom pohľade naňho ani nenapadlo, že tento skromný muž, ktorý stál vždy v úzadí, nikdy a nikde sa nepchal do popredia je legendárny atletický tréner Jan Liška. Celý aktívny život pôsobil ako vojak z povolania a dotiahol to až na hodnosť plukovníka. Pod jeho vedením vyrástli úspešní účastníci olympijských hier, majstri Československa, víťazi významných bežeckých podujatí, niekoľkonásobní slovenskí a československí rekordéri.

 

OBJAVOVAL A VYCHOVÁVAL

Rodák zo západných Čiech ešte počas vysokoškolských štúdií azda ani raz nepomyslel na to, že viac ako dve desaťročia svojho života strávi v Košiciach. Patril medzi prvých absolventov Inštitútu telesnej výchovy a športu v Prahe v roku 1957, neskôr zmeneného na Fakultu telesnej výchovy a športu, kde vychovávali naslovovzatých odborníkov. Práve tam pri Vltave vyštudovali naši najlepší tréneri, ale na druhej strane toto náročné štúdium nedokázali dokončiť mnohí vynikajúci športovci európskeho i svetového formátu. Napríklad z dôvodu, že čs. reprezentant v plávaní sa nedokázal popasovať s gymnastickým náradím, alebo opačne. Po ukončení štúdia ho armáda poslala za učiteľa telesnej výchovy do Vyššieho leteckého učilišťa v Košiciach, z ktorého sa neskôr stala Vysoká vojenská letecká škola /VVLŠ/ SNP. Mladý dôstojník sa s veľkým elánom vrhol do práce. „Niekoľkokrát mi novinári položili otázku prečo som sa venoval iba výchove bežcov. Nebola to však pravda, mal som vždy záujem o všestranné talenty. Trénoval som aj chodcov, vrhačov, skokanov aj maratóncov. Takto sa mi podarilo objaviť Jozefa Odložila, talentovaného a všestranného atléta, ktorý sa neskôr stal jedným z najlepších bežcov na 800 a 1500 metrov na svete. Práve v Košiciach začala jeho úspešná športová kariéra, už tu v drese Slávie VŠT  vytvoril niekoľko slovenských rekordov. Po skončení štúdia už ako poručík odišiel do Prahy študovať na novootvorený vojenský odbor FTVŠ, stal sa členom Dukly a z nej jeho cesta viedla až na dve olympiády. Na tej prvej, v roku 1964 v Tokiu po fantastickom behu na 1500 m si vybojoval striebornú medailu, vtedy ho už trénoval Aleš Poděbrad. O štyri roky neskôr v Mexiku sa mu už tento úspech nepodarilo zopakovať, vo finále skončil ôsmy. Odložil sa 7-krát stal majstrom ČSSR a v roku 1965 vytvoril nový svetový rekord v behu na 2000 m časom 5:01,2 min.“, pamätá si presne na všetky detaily čerstvý deväťdesiatnik. Aj na to, ako za ním prišiel vtedajší poslucháč vojenskej leteckej školy a neskôr slávny kozmonaut Vladimír Remek. „Prišiel za mnou do telocvične s tretrami v rukách s tým, že sa chce venovať behu na 400 metrov. Spočiatku mu chuť do tréningov nechýbala, skutočne sa snažil, i keď jeho výkony nenasvedčovali tomu, že z neho bude prvotriedny bežec. Časom ho však štúdium i samotné lietanie natoľko zaujali, že im venoval aj ten čas, ktorý mohol stráviť na atletickej dráhe. Urobil veľmi dobre, lebo v behu by s najväčšou pravdepodobnosťou nevynikol, ale svedomité štúdium ho priviedlo až medzi kozmonautov a tej slávy si potom užil až-až“, hovorí o tomto príbehu Jan Liška tak, akoby sa udial pred niekoľkými dňami. Pritom odvtedy prešlo viac ako polstoročie.

 

O tom, že tento odborník mal na talenty – ako sa hovorí – ten správny nos, svedčí aj prípad Jana Leitnera. Tak trochu sa podobá na Odložilov. Z Liškovej liahne v kasárňach pri Hornáde po vyradení v učilišti odišiel do Dukly Praha a tam prežil veľmi úspešné roky. Pritom nešlo o bežca, ale skokana do diaľky. Na rozdiel od Odložila, ktorý sa stal čs. reprezentantom už v Košiciach, Leitner skutočne zažiaril až v Prahe. Olympijskú medailu síce nezískal /štartoval iba na OH 1980 v Moskve, o štyri roky neskôr na príkaz Kremľa ČSSR nesmela vyslať svojich športovcov na Hry do Los Angeles v USA/, ale jeho zbierka vzácnych kovov je skutočne bohatá. Stal sa víťazom na I. svetových halových hrách /SHH/ v roku 1985 v Paríži, ktoré sa oficiálne uvádzajú ako svetový halový šampionát. Tento rodák zo Znojma má zlatú medailu z halových ME v roku 1984 v Goteborgu, ďalší kov pod strechou si vyskákal v roku 1986 v Madride – v tomto prípade bronz, rovnako sa umiestnil aj pod aténskym nebom, teda na európskom šampionáte 1982, kde dosiahol výkon 808 cm. Na domácich doskočiskách si dlhé roky počínal skutočne suverénne: v rokoch 1975- 1985 nezískal titul majstra ČSSR iba raz /v roku 1983/ a k desiatim titulom na dráhe pridal ešte päť v hale.

 

Jan Liška zanechal viditeľné stopy aj v prípade dvoch vynikajúcich košických maratóncov Františka Višnického a Pavla Madára. Prvý z nich dokázal zvíťaziť na trati Košice – Seňa – Košice až dvakrát /1983, 1986/, druhý z nich dvakrát skončil na tom nešťastnom 4.mieste /1980, 1981/, v roku 1980 sa stal zároveň majstrom Československa s dosiahnutým časom 2:15:44 hod. Čo by dala za takýto výkon dnešná generácia najlepších slovenských maratóncov?

 

OSUD MENOM PLACHÝ

Po príchode do Košíc sa zapojil do aktívneho atletického života. Najperspektívnejšie to bolo v telovýchovnej jednote Slávia VŠT /Vysoká škola technická – predchodkyňa dnešnej Technickej univerzity/. Náročnú trénerskú funkciu vykonával v rokoch 1959-1970 a okrem toho v roku 1963 bol dokonca predsedom atletického oddielu Slávie VŠT, v tom čase najväčšieho a najkvalitnejšieho v meste. Tu sa mu k rukám dostal aj nádejný bežec Jozef Plachý, ktorého predtým krátko trénoval Ladislav Peto. Liška z tohto vtedy 18-ročného barčianskeho rodáka zo skromnej robotníckej rodiny v priebehu niekoľkých rokov dokázal vychovať atléta svetového formátu. Výpočet všetkých jeho najvýznamnejších úspechov by zabral veľa priestoru. Spomeňme iba jeho premiéru na olympijských hrách v Mexiku 1968 /okrem nich štartoval ešte na troch olympiádach!/, na ktorých prekonal svetový juniorsky rekord a vo finále v behu na 800 m obsadil hodnotné 5.miesto. Budúci rok si pripomenieme polstoročie od jeho víťazstva v medzikontinentálnom stretnutí Európa – Amerika v Stuttgarte časom 1:45,4 min., pričom tento výkon bol oficiálne vyhlásený za najlepší z veľkého množstva zápolení vo všetkých súťažných disciplínach. Dohromady je devätnásťnásobným majstrom Československa a k tomu ešte pridal dva tituly z cudziny – USA a Sovietskeho zväzu. Nie náhodou sa Plachého meno takmer denne skloňovalo v atletických kruhoch na všetkých kontinentoch. Samozrejme, patričnú zásluhu na tom mal práve čerstvý deväťdesiatnik Jan Liška. Zdá sa, že jeho osud s Plachým je navždy spečatený. Liška prišiel z Prahy do Košíc, aby z najlepšieho košického atléta minulého storočia urobil svetovú hviezdu. Potom Plachý už ako vojak z povolania sa dostal do Dukly Praha a Liška prišiel späť k Vltave doslova za ním. Po skončení aktívnej kariéry sa Plachý stal trénerom a v tejto funkcii vystriedal práve Lišku, ktorý vtedy postúpil na šéftrénera. Armáda im pridelila byty v jednom vchode. Plachý, ktorý má dve občianstva – slovenské i české – býva na 8. A Liškovci na 10. poschodí. Teda polstoročie spolu. Taký pevný vzťah sa v našom športe nerodí často, skôr výnimočne. O žiadnom inom ani nevieme.

 

Z Plachého úst nikdy nezaznelo na adresu svojho životného trénera čo len jedno krivé slovo. Za celé tie desaťročia! Pokiaľ niekto v prítomnosti Plachého vysloví meno Lišku, tak zvážnie. Stále ho považuje za svetovú trénerskú hviezdu. „Nikdy na mňa nezvýšil hlas, i keď dôvodov na to by sa, samozrejme, našlo dosť“, hovorí najlepší slovenský športovec olympijského roku 1968. „Pamätám sa, ako som sa v roku 1969 vrátil z Grenoble so zlatou medailou halového majstra Európy. Svet bol vtedy pre mňa gombička, ale Jan Liška ma ihneď preniesol do reality: „Je to skutočne pekné, že si európsky majster, máš za to tri dni voľna, ale nezabudni, štvrtý už ideme naplno...“, takto ma privítal a ja som sa ocitol opäť na zemi“, spomína Plachý.

 

UŽ JE AJ V SIENI SLÁVY

Telefonát z Košíc, ktorým sme Janovi Liškovi zablahoželali k jeho deväťdesiatke, ho úprimne potešil. „Či si ešte spomínam na Košice? Nuž, ja vám na to odpoviem inakšie. Moje srdce je rozdelené na tri časti. Tá prvá patrí rodnej baníckej obci Tlučná pri Plzni, druhá Košiciam a tretia Dukle Praha. V detstve som mal možnosť športovať v robotníckej telovýchovnej jednote, naučili ma tam mnohému, čo som mohol neskôr využiť pri štúdiu i priamo v trénerskej a pedagogickej činnosti. Samozrejme, na môj život a pôsobenie v Košiciach sa nedá zabudnúť. Viac ako dve desaťročia prežité na jednom mieste predsa niečo znamenajú. V Slávii VŠT sa opäť skrížili naše cesty s Milanom Orendáčom, tiež jedným z prvých absolventov špecializovaného vysokoškolského štúdia telesnej výchovy a športu, neskôr vedúceho katedry telesnej výchovy VŠT. Roky sme spoločne trénovali na štadióne, na ktorom boli doma nielen atléti, ale aj futbalisti vtedy slávnych a úspešných VSS Košice. Tretia časť môjho srdca je spojená s Duklou Praha. Tá roky vytvára nielen liaheň, ale takmer ideálne prostredie na športový rast i dosahovanie výsledkov na európskej i svetovej úrovni. Je to centrum, ktoré nám Čechom môžu závidieť ďaleko za hranicami republiky. Áno, nám Čechom, i keď na čele Dukly Praha stojí Slovák, dokonca Košičan, bývalý úspešný československý reprezentant v skokoch do diaľky Jaroslav Priščák. Stretávame sa často. Dukla pre svojich dôchodcov organizuje rôzne exkurzie, napríklad do automobilky Škoda, Plzeňského pivovaru, alebo besedy i oslavy jubileí. Môžem teda na vlastné oči vidieť, čo všetko v areáli Dukly počas jeho šéfovania vyrástlo a ešte plánujú“, hovorí tento „tretinový“ Košičan. Veď keby chcel časť osláv svojho jubilea preniesť do nášho mesta, tak by museli trvať aspoň dva dni aby mu mohli zagratulovať všetci tí, s ktorými  prežil tie krásne roky, naplnené hľadaním najúčinnejších tréningových metód, ale aj radosťou z dosiahnutých úspechov svojich zverencov, či všetci tí vojenskí letci, ktorí boli vďaka nemu vo vynikajúcej fyzickej forme. Možno by im nestačil ani 400 metrový dnes už tartanový ovál na terajšej Watsonovej ulici...

 

Našťastie, na prácu Jana Lišku a výsledky jeho zverencov nezabudli ani v Bratislave. I keď, povedzme si úprimne, impulz k oživeniu pamäti prišiel z východu. Pri príležitostí vyhlásenia výsledkov ankety Atlét roka 2018 sa na návrh Slovenského atletického zväzu stal laureátom Siene slávy slovenskej atletiky. Dekrét o udelení členstva v tejto elitnej spoločnosti živých i zosnulých legiend kráľovnej športu u nás prevzal jeho najznámejší odchovanec Jozef Plachý. Vo svojom príhovore zdôraznil vrúcny vzťah Jana Lišku ku všetkým slovenským atlétom, bez ohľadu na to, či ich trénoval alebo nie. Nuž a pre tých, ktorých viedol, bol druhým otcom. Aj preto, ako často tvrdí Jožo Plachý, sa vďaka tomuto skromnému človekovi, ale zároveň veľmi rozhľadenému odborníkovi a pedagógovi stal zo syna murára bežec svetovej triedy, vysokoškolsky vzdelaný právnik a v neposlednom rade aj vojak z povolania s vyššou veliteľskou kvalifikáciou. Aj takou, ktorá mu umožňuje pôsobiť v rôznych mierových misiách v tzv. horúcich bodoch našej planéty, teda v miestach vážnych vojnových konfliktov.

 

Jan Liška si do Bratislavy nemohol prísť prevziať toto významné ocenenie za jeho podiel na rozvoji slovenskej atletiky a stretnúť sa s mnohými úprimnými a dlhoročnými priateľmi, ktorých má u nás skutočne dosť. Tak ako predtým sa dennodenne svedomito staral o svojich zverencov, tak dnes celú svoju energiu, ktorej má našťastie stále dosť, venuje starostlivosti o svoju ťažko chorú manželku...

                                                                                 

-	Zima 1969. Skupina atlétov a trénerov pred odletom na sériu pretekov v USA. Zľava: Aleš Poděbrad, Jan Liška, Jozef Plachý, Stanislav Peter, Jozef Odložil. Túto skupinu ešte doplnila Věra Čáslavská-Odložilová, ktorá v rámci atletických pretekov sa predstavila s gymnastickými vystúpeniami.

- Zima 1969. Skupina atlétov a trénerov pred odletom na sériu pretekov v USA. Zľava: Aleš Poděbrad, Jan Liška, Jozef Plachý, Stanislav Peter, Jozef Odložil. Túto skupinu ešte doplnila Věra Čáslavská-Odložilová, ktorá v rámci atletických pretekov sa predstavila s gymnastickými vystúpeniami.

-	Praha 1976. Prestávka v tréningu. Zľava: Jan Liška, šéftréner čs. atlétov, Václav Fišer a Jozef Plachý.

- Praha 1976. Prestávka v tréningu. Zľava: Jan Liška, šéftréner čs. atlétov, Václav Fišer a Jozef Plachý.