Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Malá krajina musí produkovať vysokú kvalitu – Vladimír Mezencev

  Azda ani v jednom roku od vstupu do nového tisícročia sa o potravinách nerozprávalo a nepísalo tak veľa, ako v tomto. Dôvodov na to bolo skutočne dosť. Napríklad maslová aj vajíčková kríza,rokovanie premiérov krajín V4 o kvalite dovážaných potravín z Nemecka a Rakúska, klietkový chov sliepok verzus podstielkové chovy s voľným výbehom, potravinové škandály v západnej Európe, zatiaľ najčerstvejší prípad predaja vajec z holandských fariem s obsahom nepovoleného pesticídu fipronil... Ľudia, teda našinci zákazníci a zároveň konzumenti sa právom pýtajú - ktorá potravina je ešte bezpečná? K tejto otázke môžeme pridať ešte jednu: ktorá je ešte v dobrej kvalite?

 

 

Čo sa týka tej bezpečnosti veľké potravinové škandály, ktoré nie v tak dávnej minulosti otriasli Európou, začali v roku 1986 v Británii tzv. chorobou šialených kráv a už spomenutý prípad z Holandska potvrdzuje, že občania majú stále dosť dôvodov obávať sa o svoje zdravie len preto, lebo si v renomovaných obchodných reťazcoch kúpia nebezpečné potraviny. Napriek tomu, že naša legislatíva je v tomto smere na patričnej úrovni, podobne i kontrolný systém, ale ani ten najlepší odborník nie je jasnovidec a nemôže predpokladať, že sa u nás budú predávať syry s obsahom nebezpečných baktérií listéria, alebo hydinové mäso a vajcia s vysokou koncentráciou karcinogénnych dioxínov.

 

Ale nemusíme chodiť ďaleko, aj naši potravinári toho majú na rováši práve dosť. Nie tak dávno nás doslova šokovala analýza slovenských TOP výrobkov, ktoré majú ochrannú známku Európskej komisie a preto musia zodpovedať tradičnej receptúre. Medzi nimi je iba jeden, ktorý súvisí s východoslovenským regiónom a to sú spišské párky. Asociácia spotrebiteľov dala otestovať ich zloženie z produkcie deviatich uznávaných výrobcov, ktorí si tak zakladajú na svojom mene i propagovanej kvalite. Napriek tomu, že išlo o produkt, ktorý má byť niečim originálnym a preto jeho receptúra sa musí nekompromisne dodržiavať, výsledky testov sú alarmujúce. Niektoré mali málo hovädzieho či bravčového mäsa, iné obsahovali v spišských párkoch zakázané farbivá, či dokonca sóju. Nuž, počkáme si, ako na to zareagujú úradníci v Bruseli. Konkrétne firmy, ktoré nedodržali predpísané receptúry , však na výsledky testov zareagovali typicky po našsky. Niektoré ich jednoducho spochybnili, iné dokonca tvrdia, že podľa európskeho nariadenia mäso má zložitú definíciu, v každom prípade že je to živý materiál, ktorý má vždy iné množstvo tuku a svalovej bielkoviny... , ďalšie požadujú presné informácie o testoch, počet testov, ich metodiku, atď., atď. Nuž, my konzumenti si radi počkáme na ďalšie informácie z oboch strán, ale svoje konkrétne stanoviská zaujmú aj Štátna  veterinárna a potravinová správa i Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

 

KVALITA  KONTRA  CENA

Áno, môžeme neustále hľadať nedostatky v dovážaných výrobkoch, či ovocí a zelenine, ale nechoďme ďaleko, teda zostaňme doma. Mnohým z nás sa pri predstave  čo sa skrýva za výrazom mechanický separované hydinové mäso dvíha žalúdok. Napriek tomu mnohé slovenské výrobky z mäsa ho obsahujú v štedrom množstve dvadsať i tridsať percent. Pritom jeho používanie do salámových i klobásových zmesí, ako je to u nás bežné, je napríklad v SRN administratívne zakázané a v Rakúsku sa producenti mäsových výrobkov jednoducho dohodli a zaviazali sa, že tento separát sa v potravinárskom priemysle nebude používať. Akurát tak pre domáce zvieratá.

            Slovenské syry, predovšetkým tie z Liptova a Oravy, majú dobré meno vo svete a preto niektoré sa môžu pýšiť ochrannou známkou Európskej komisie či chráneným zemepisným označením. Ide o produkty, ktoré u nás majú tradíciu a sú výsledkom dôkladnej a svedomitej práce niekoľkých pokolení našich predkov. Tí sa však musia v hroboch obracať keď počujú vyjadrenia poľských syrárov, ktorí tvrdia, že na žiadosť niektorých našich obchodných reťazcov im dodávajú syry, ktoré obsahujú rastlinné oleje, predovšetkým palmový! Je to vraj len a len kvôli nižším cenám týchto produktov. Tu skutočne nepomôže nepomôže nadávať na poľských potravinárov, tí iba vychádzajú v ústrety svojim obchodným partnerom. Nie všetci z nás si však môžu dovoliť pravidelne nakupovať oštiepky, korbáčiky, parenicu a ďalšie špeciality našich výrobcov. Čo sa týka ďalšej našej pýchy bryndze, tak sa museli prijať opatrenia, aby sa v obchodoch pod týmto názvom predával iba produkt, ktorý obsahuje minimálne 50 percent ovčieho mlieka.

Jednoducho niektorí naši nečestní výrobcovia potravín vedia, že našinci stále viac a viac uprednostňujú slovenské produkty, po nie najlepších skúsenostiach so zahraničnými. Práve preto zneužívajú ich dôveru nekvalitnými výrobkami a rôznymi náhražkami predpísaných surovín, napríklad sójou alebo ovčie mlieko kravským

 

PREMÁRNENÉ PRÍLEŽITOSTI

Potraviny rozhodujú o všeličom. Výkonnosti národnej ekonomiky, kvalite ľudského života, rozpočte rodín... Asi aj preto je taká bohatá ich ponuka v obchodnej sieti, žiaľ, v najlepšom prípade polovica z nej je od domácich, teda slovenských výrobcov, zároveň najmenších z krajín V4. Ťažko povedať prečo. Odborníci tvrdia, že sme krajina premárnených potravinárskych príležitostí. Nemusíme byť uznávaní ekonómovia aby sme nevedeli, že cena potravín vo svete bude neustále rásť. Rovnako je stále drahšia poľnohospodárska pôda. Na tú našu sa doslova vrhajú nielen domáci špekulanti, ale aj cudzinci. Formou spoločností so zahraničným kapitálom skupujú naše agro družstvá. Áno, asi sú na západe bohatší, lepšie môžu využívať pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. To všetko ale neznamená, že by sme im nemohli byť dôstojnými konkurentmi. Keď to už dnes sú naši vinári, tak sa nimi môžu stať aj ovocinári, mliekari, chovatelia ošípaných, oviec, pestovatelia zeleniny a obilovín. Len musia chcieť. Tí zahraniční odborníci, ktorí to s nami myslia úprimne dobre tvrdia, že malá krajina sa má zamerať na kvalitné potraviny, nie na ich množstvo. Zároveň aj preto, lebo s nimi môžeme dobíjať zahraničné trhy, i keď si myslíme, že na to nemáme, že konkurenciu nikdy neporazíme. Čo nám však bráni, aby sme sa o to pokúsili?