Maďarsko-americké vyrovnanie? – Arpád Popély

Keď v lete 2014 americká administratíva sa s veľkým rozhorčením oboznámila s prejavom premiéra V. Orbána o illiberálnej demokracii, vplyvný konzervatívny senátor maďarského pôvodu Ch. Gati sa tvrdo ohradil proti jeho výrokom a proti tomu, keď maďarský premiér vyhlásil, že všetko čo vie o dnešnej politike a histórii, sa naučil od Gattiho. Americký senátor zároveň navrhol niekoľko opatrení na „zabránenie“ politických krokov maďarského premiéra: - aby vláda USA vplývala na EÚ v tom smere, aby spochybnila otázku členstva MR v únii, - aby americká administratíva viedla kultúrnu vojnu proti antiamerickým náladám v patričných mediálnych kruhoch, ako aj medzi politickou elitou únie a - zároveň vzájomné diplomatické vzťahy znížiť pod úroveň veľvyslancov.

 

No dnes, po 6 mesiacoch realita ukazuje, že všetko je úplne ináč. Tlakom USA administratívy európske inštitúcie nevyhoveli. A tak v týchto dňoch práve nastúpila na svoj post nová americká veľvyslankyňa v Budapešti a naopak, USA pridelili agrement maďarskej veľvyslankyni vo Washingtone.

 

Európske inštitúcie nezakročili tvrdo voči Maďarsku. Možno aj preto, lebo protesty, ktoré pred Vianocami 2014 zasiahli celú strednú Európu – Čechy, Slovensko aj Maďarsko a postupne sa prevalili do Grécka, Talianska a Nemecka, nemali taký efekt aký „niekto“ očakával. Totiž, že vlády spomínaných krajín reagovali svojsky – všade ináč. V Maďarsku uvádzané demonštrácie v mene „národa „ proti V. Orbánovi viedli neznáme osoby z tribún, potom sa prihlásili niektoré mimovládne organizácie z oblasti ľudských práv. V ich čele stáli v Maďarsku úplne neznámymi ľudia. V. Orbánovi sa podarilo zabrániť mobilizácii protestujúcich prostredníctvom médií a sociálnych sietí. Zložky štátu im zabránili fyzicky vniknúť do budovy maďarského Parlamentu. Orbán proti médiám, ktoré chceli zastaviť jeho obrat smerom k Putinovi, použil vlastné médiá. Proti bojovníkom a snajperom použil vlastnú aktívnu políciu, ktorá si plní svoje povinnosti. A od vtedy je ticho...

 

Maďarský premiér sa vyjadril, že o členstve v NATO a EÚ rozhodlo ľudové hlasovanie a tak miesto krajiny je vo zväzku so západnými krajinami. Podľa jeho názoru to však neznamená, že do centra každej zahranično-politickej otázky je treba postaviť otázky hodnôt !!! V praxi to podľa neho znamená, že k štátom mimo európskej únie sa Maďarsko nebude správať podľa toho, čo niekto myslí o tamojšom politickom systéme, inštitúciách alebo o stave demokracie. Jediným a určujúcim kritériom je to, čo predstavuje maďarský národný záujem.

 

Do týchto súvislostí zvlášť zapadá posledný vývoj udalostí: pozorovatelia už nepredpokladajú, že USA spoločne s EÚ dokážu vytvoriť taký tlak na vládu V. Orbána, ktorý by priniesol zásadný obrat v maďarskej vnútornej či zahraničnej politike. Analytici ďalej predpokladajú, že aj návšteva A. Merkelovej v Budapešti 2.2.2015 zapadne do tohto scenára, hoci jej rokovania budú plne v súlade s USA politikou.

 

Avšak, čo prinesie potom následná návšteva V. Putina v Budapešti 17.2.2015, ukáže až blízka či až ďaleká budúcnosť. Je takmer isté, že sa niečo skončí a nové sa začne.

 

Quo vadis, stará, pekná Európa? Snáď nie smerom, kde sa rozpráva, že Sovietsky zväz v druhej svetovej vojne napadol Ukrajinu a Nemecko, alebo snáď tým, kde sa kričí, že bránu na koncentračnom tábore v Auschwitz – Birtenau pri Osviedčine neotvorili vojaci Sovietskej armády.