Málo premyslená a nedôsledná práca dramaturgie – Vladimír Mezencev

RTVS má byť niečo ako naša prvá divadelná scéna – Slovenské národné divadlo. Keď sa vysloví „SND“ je to záruka kvality, solídnosti, stabilnosti... Žiaľ, že to neplatí o našej verejnoprávnej televízii. Stačí iba sporadicky sledovať jej program a divák nevie pochopiť, koľko školáckych chýb sa vyskytne v práci tých, ktorí ju reprezentujú na obrazovke i v zákulisí.

 

Tak napríklad vezmime si predchádzajúcu nedeľu a reláciu O 5 minút 12. Bola zaujímavá už tým, že v nej zasadli oproti sebe prezident SR v rokoch 2004-2014 Ivan Gašparovič a prokurátor JUDr. Jozef Čentéš, ktorého práve Ivan Gašparovič nevymenoval za gen. prokurátora SR. Moderátor stále hovoril o „bývalom prezidentovi“, toho sa chytil aj jeho oponent J. Čentéš a nakoniec na konci relácie sa na obrazovke objavil text o tzv. účinkujúcich, v ktorom mal I. Gašparovič opäť „titul“ bývalý prezident...

 

Čo k tomu dodať? Azda iba toľko, že podľa Ústavy SR má každý prezident republiky, ktorý ukončil svoje funkčné obdobie právo na používanie titulu a oslovenie „prezident“, resp. „pán  prezident“ ! V písomných informáciách sa tiež píše, napr. o prezidentovi Rudolfovi  Schusterovi ako o prezidentovi SR v rokoch 1999-2004 a nie o bývalom prezidentovi. Tak napríklad vie o tom veľa jednoduchých ľudí, ktorí pri stretnutí R. Schustera v uliciach Košíc, alebo hocikde inde ho zásadne oslovujú „pán prezident“! Práve preto sa mal na záver spomínanej relácie objaviť text: IVAN GAŠPAROVIČ, PREZIDENT SR /2004-2014/. Celkom jednoduché, ale pre zodpovedných pracovníkov RTVS akosi nepochopiteľné...

 

Keď už hovoríme o tých tzv. bývalých... Tak napríklad prvý a zároveň posledný čs. kozmonaut  Vladimír Remek raz pri našom osobnom stretnutí zdôrazňoval, že výraz „bývalý kozmonaut“ je nesprávny. Pretože bývalí kozmonauti jednoducho nie sú. Každý z nich však má svoje poradové číslo /samozrejme Jurijovi Gagarinovi patrí č.1, V. Remek je vedený v prvej stovke/ a k nemu ešte uvedený rok letu do vesmíru. Gagarin absolvoval svoj kozmický let v roku 1961, Remek o 17 rokov neskôr. Trochu smiešne znejú aj výrazy typu „bývalý olympijský víťaz“. Nikde vo svete sa takéto niečo nepoužíva. Olympijský víťaz navždy zostáva olympijským víťazom. K menu sa akurát pridáva disciplína, dejisko a rok olympiády...

 

V nedeľu 14.decembra zostavovatelia relácie O 5 minút 12 opäť „milo“ prekvapili. Do tejto diskusnej relácie o Slovenských elektrárňach resp. vodnom diele Gabčíkovo si pozvali ministra životného prostredia Petra Žigu a ako jeho oponenta ministra hospodárstva z čias pôsobenia vlády Ivety Radičovej Juraja Miškova. Už tu sa stala zásadná chyba v dramaturgii celej relácie. Oponentom P.Žigu mal byť niekto z tábora Mikuláša Dzurindu, teda napríklad vtedajší minister financií Ivan Mikloš, alebo ešte hoci aj Pavol Rusko. Mal to byť jednoznačne niekto, kto bol pri privatizácii SE a kto bol za tento čin zodpovedný. Nečudo, že na každý argument o prečudnej privatizácii SE pán Miškov odpovedal v duchu „ja nič, ja muzikant, ja som predsa pri privatizácií elektrární nebol“. Nuž, pretože privatizácia Slovenských elektrárni sa ho naozaj netýkala, tak si dovolil niekoľko hlúpych útokov na ministra P.Žigu, ktoré ani nemôžeme nazvať podpásovými údermi – že práve on a strana SMER-SD sa chcú obohatiť/!/ na prevode Slov. elektrárni do štátneho majetku. Nuž, trochu prisilná káva aj pre tých, ktorí už z úst našich politikov počuli všeličo. Myslíme si, že pán Miškov by sa skôr hodil do diskusnej relácie o zakladaní nových politických strán a výmene straníckych tričiek – v tomto má skutočne lepšie znalosti a skúseností než z privatizácie našich elektrární. Bol už v strane SaS, potom prešiel k D.Lipšicovi do strany NOVA a teraz si založil vlastný politický subjekt stranu SKOK....

 

DO TRETICE zažili  sklamanie zo strany RTVS tí diváci, ktorí sa jej, napriek všetkému, snažia zostať verní. Tak v nedeľu sa tešili na pozeranie dvojdielneho talianskeho filmu Popoluška. Nie, v tomto prípade nešlo o klasickú rozprávku pre deti, ale o jej modernú verziu pre dospelých, odohrávajúcu sa v Ríme v 50-tych rokoch minulého storočia. Vysielanie tejto relácie sa začalo o 20.20 hod. a skončilo až pred 23.45 hod., teda krátko pred polnocou. Zostavovatelia programu akosi pozabudli na to, že napriek veľkej nezamestnanosti u nás stále ešte veľká časť obyvateľov chodí do práce, niektorí dokonca začínajú svoj pracovný deň o 6.hodine ráno a iní ešte skôr! Pretože išlo o dvojdielny film, vysielaný bez prerušenia, mohli ho zaradiť do vysielania už od 13.40 hod. /vtedy sa začala detektívka  A.Christieovej Slečna Marplová a po nej diváci od 15.15 hod. mohli vzhliadnuť krásnu romantickú muzikálovú drámu Cigáni idú do neba – ZSSR 1976/. Práve tieto dva diela zo spomínaného dňa sa mohli odvysielať vo večerných hodinách. Kto by si mohol dovoliť pozrieť dva filmy večer, prosím. Kto iba jeden, teda ten prvý z nich, aj ten by bol spokojný. Na spánok by mu zostalo ešte dosť času. Také jednoduché, že aj žiak základnej školy by nemal problém prehodiť filmy, dokonca aj prváčik, pretože i on už vie, že 1+1=2. Samozrejme, že počítať – a to oveľa lepšie – vedia aj zostavovatelia programu Jednotky. Len tí akosi nemyslia na tých, pre ktorých zostavujú víkendový program. A pokiaľ by tú modernú Popolušku chceli silou-mocou vysielať vo večerných hodinách, mohli tak urobiť v piatok, alebo v sobotu. Ale to by naozaj predsa museli myslieť na divákov a nie iba na seba...