Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Leninov závet – Rudolf Slezák

Keď mohli televízní diváci v Rusku, sledovať na obrazovkách svojich televízorov, v roku 2007 a 2009, dvanásťdielný seriál - Leninov závet -, vtedy mi to ušlo. Nie som počítačový expert, no zistil som si, že tento seriál, úplne bez problémov, bezplatne, bez reklamy a bez registrácie, ako aj množstvo iných zaujímavých filmov, ktoré nám naša televízia nedopraje, nájdete na internete, ak si vygugluete New-kino.net. Vďaka tomu som v týchto dňoch strávil 12 večerov, v spoločnosti A. Trofimova, S. Batalova, I. Murariev, D. Kozlovskej a ďalších vynikajúcich hercov, ktorých režisér Nikolaj Dostal, poobsadzoval do hlavných úloh, v tomto seriáli. Nebola to strata času, pretože smutný príbeh, spisovateľa Varlama Šalamova, ma naštartoval k tomu, aby som si prečítal jeho - Kolymské poviedky- mnohé ešte nepreložené. Napísal ich asi 140 a patria medzi skvosty tzv "lágrovej literatúry". Myslím si, že nie som sám, koho táto téma už presýtila a budeme sa k nej vracať iba v primeraných dávkach. Dnes totiž už aj vydávanie Solženicýna, je podnikateľským rizikom. Napokon, všimnime si, že od čias, čo si Solženicýn dovolil pokritizovať aj americký spôsob života, keď prehlásil, že Rusko bude vždy veľmocou ...aj na Západe už ochabol záujem o jeho tvorbu. V prípade Šalamova, to bola prirodzená ľudská zvedavosť, aby som sa viac dozvedel o človeku, ktorý strávil 17 rokov vo vyhnanstve a v pracovných táboroch. Aké stopy to zanechalo na jeho psychike a literárnej tvorbe? Seriál - Závet Lenina - mi na to dal odpoveď.

Závet Lenina,o ktorej už všetci vieme, skutočne existovala a bola utajovaná. Dlhý čas o nej vedela iba Nadežda Krupská a dve Leninové sekretárky. Lenin v nej označil Stalina za človeka hrubého, svojvoľného a netolerantného. Takéto povahové vlastnosti, môžu poškodit jednotu strany, domnieval sa Lenin a tvrdil, že človek s takouto povahou,sa nehodí za generálneho tajomníka. Keď sa Nadežda Krupská tiež viac krát takto nelichotivo, vyjadrila o jeho povahových vlastnostiach a spôsobe vládnutia, jednoducho jej odkázal - Ak neprestaneš vyrypovať, budeme musieť nájsť Iljíčovi inú vdovu. No a do takejto politiky sa zaplietol aj Varlam Šalamov. Ako študent práva, rozmnožoval a rozširoval so svojimi priateľmi, túto Leninovú pozostalosť, kde sa len dalo. Netrvalo však dlho, bol označený za Trockistu a odsúdený na tri roky, aby si na vlastnej koži vyskúšal, ako vyzerá právo a spravodlivosť v praxi.
- Veríš v Boha?-spýtal sa ho jeden dôstojník z NKVD, keď videl ako Šalamov pri pochode pomáhal vyčerpanému kňazovi.
-Nie, odpovedal Šalamov. Ak by Boh existoval, nedopustil by, aby ste takto s nami zaobchádzali.- Ja som tu teraz pre teba Bohom, poučil ho dôstojník

Po troch rokoch Šalamova prepustili, no označenie - Trockista mu ostalo. Spomenuli si na neho zasa počas tzv čistiek, keď bol odsúdený na päť rokov, no v pracovnom tábore sa udavači postarali, o ďalších desať rokov za jeho nevhodné, vraj protištátne výroky. Okrem iného, sa vraj o emigrantovi I. Buninovi vyjadril, že je klasikom v Ruskej literatúre. Prepustili ho až v 51-roku minulého storočia a v roku 1956, bol rehabilitovaný. Príbeh spisovateľa Šalamova, je nielen o jeho nešťastnom osude, ale je to príbeh aj o histórii tých čias, v ktorých žil. V mnohom mi to pripomína Dostojevského román- Zápisky z mŕtveho domu. Možno v ňom niekto nájde aj niečo podobného so Solženicýnom, no ja si myslím, že Šalamov sa ponoril ešte hlbšie, až na samé dno ľudskej duše, väzneného človeka. Zatiaľ, čo Solženicýn sa snažil vo svojich príbehoch, zachovať dôstojnosť politického väzňa, Šalamov a tvorcovia tohoto seriálu poukázali aj na to, akých špinavosti a podlosti je každý človek schopný spáchať, ak sa mu čreva skrúcajú od hladu.Človek vtedy stráca akúkoľvek dôstojnosť. Jeden druhému dokáže ukradnúť kus chleba alebo ošatenia, tak potrebného pre život.

- Nažrať sa, je to najdôležitejšie v živote väzňa, v takýchto krutých podmienkách. Nič na svete nie je dôležitejšie, ako skyva chleba alebo trocha žbrndy v miske na polievku. Dokážeme si predstaviť samých seba v takýchto podmienkách? Šalamova tento zápas o kus chleba poznačil na celý život. Ešte krátko pred smrťou, keď ležal už takmer bezvládný na smrteľnej posteli, ak mu niekto priniesol niečo na prilepšenie, nejaké ovocie alebo salámu, vždy si to schovával pod slamník, pod podhlavník, pod plachtu na posteli, alebo len tak pod pižamo. Aby mu to niekto neukradol.Ani na smrteľnej posteli sa nedokázal zbaviť svojich väzenských návykov. Zbavil sa ich až 17 januára 1982, keď jeho duša opustila rakovinou zničené telo.