Legenda o športových legendách

Kto v slovenskom športovom svete nepozná meno Anton Gajdoš, ten toho o našom športe a jeho aktéroch veľa nevie. Človek so športovým srdcom a dušou, ktorý už v detstve prepadol gymnastike a  ostal jej verný po celých 74 rokov svojho doterajšieho  života, pracuje pre svoj milovaný šport aj dnes. Predtým však stihol dosiahnuť na titul majstra Slovenska v gymnastike mužov (1960), po skončení aktívnej pretekárskej činnosti pôsobil ako tréner gymnastov TJ Slávia UK Bratislava a ešte neskôr ako medzinárodný rozhodca v tomto športe.

 

Doc. PhDr. Anton Gajdoš DrSC dnes patrí medzi uznávaných športových teoretikov  v celom svete, pričom vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zameral na skvalitnenie tréningov v gymnastike už v časoch, keď táto časť trénerskej činnosti sa začala iba rozvíjať a Gajdoš patril medzi prvých priekopníkov tejto oblasti športového života. Aj preto si ho vyžiadali na univerzity v USA, Iraku či Fínsku. To už mal na svojom konte aj vedecké monografie, ktoré vyšli napríklad vo Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii.

 

Dnes, na prahu svojej „sedemdesiatštvorky“ (1. júna), pomáha tento výnimočný vysokoškolský pedagóg  svojmu milovanému športu vedecko-výskumnými prácami v histórii gymnastiky a venuje sa prednášaniu v zahraničí. Napriek tomu si našiel čas, aby stvoril výstavnú kolekciu  o legendách nielen svojej gymnastiky, ale o úspešných osobnostiach  slovenského olympijského športu vôbec. Na prvý pohľad síce skromnú, ale obsahovo mimoriadne bohatú. Vďaka jeho myšlienke sa dozvedáme, že slovenský šport nikdy nebol skromný na veľké postavy v množstve odvetví a disciplín. Veď len posúďte: Jožo Golonka, Vlado Dzurilla, Ladislav Troják, Jozef Pribilinec, Mária Mračnová,, Eva Šuranová, Martina Moravcová, Karol Divín, Ondrej Nepela, Jozef Sabovčík, ale nezabudol ani na doby dávnominulé, v ktorých kraľovali Imrich Zoltán Halmaj  či Alojz Szokol. Ozaj, viete čím sa do histórie slovenského športu zapísal rodák z Vysokej pri Morave Imro Halmaj? Nie? Nuž tým, že bol fenomenálnym plavcom začiatku 20. storočia. Medzi jeho najväčšie úspechy patria dve strieborné a dve bronzové medaily z Olympijských hier v Paríži (1900), dve zlaté z olympiády v americkom Saint Louis (1904) a dve strieborné z OH 1908 v Londýne. A okrem toho množstvo ďalších titulov a rekordov... Gajdoš vo svojej kolekcii nezabudol ani na prvého slovenského olympionika vôbec. Bol ním atlét Lojzo Szokol, ktorý na OH v Aténach (1896) získal bronz v behu na 100 m, v trojskoku dosiahol iba na „zemiakovú“ medailu za 4. miesto, kým závod 100 metrov s prekážkami bol už nad jeho aktuálne možnosti a skončil v rozbehu.

 

Docent Gajdoš zakončil bohatý prehľad osobností slovenského olympijského športu panelom zo ZOH v Soči, ktoré boli prvým vrcholom tohtoročného celoplanetárneho športového diania.  Pri pohľade na panely s menami a fotografiami špičkových slovenských športovcov si každý milovník športu uvedomí, aká bohatá je história slovenského športovania a koľko legiend už obsahuje jeho kronika.

 

Gajdošovu výstavu „Slovenskí športovci na olympijských a paralympijských hrách“ bola verejnosti sprístupnená  17. mája v Prešove. Svoje miesto našla v Múzeu rusínskej kultúry  a jej vernisáž sa uskutočnila v rámci celosvetovej Noci múzeí a galérií. Na jej otvorení sa zúčastnili ďalšie dve legendy slovenského športu, Dr. Milan Kručaj, úspešný plavec, vysokoškolský pedagóg a zakladateľ vodnej záchrannej služby na Slovensku a jeden z najznámejších prešovských športovcov modernej doby René Pucher. Vďaka výstavnej iniciatíve historika slovenského športu Antona Gajdoša nezabúdam na veľké osobnosti  svetlú stránku nášho športu ani my, ktorí sme na nijakú medailu nedosiahli...

Dve žijúce legendy, René Pucher (vľavo) a Milan Kručay

Dve žijúce legendy, René Pucher (vľavo) a Milan Kručay

Gajdoš nezabudol ani na neolympijské legendy slovenského horolezectva

Gajdoš nezabudol ani na neolympijské legendy slovenského horolezectva

Legendární kúzelníci s loptou

Legendární kúzelníci s loptou