Lákavé daňové raje – Vladimír Mezencev

Bahamy, Belize, Bermudské ostrovy, Holandské Antily, Seychelské ostrovy, Panama, Britské  Panenské ostrovy, Kajmanské ostrovy... Všetky tieto exotické miesta sú spojené aj so slovenskými podnikateľmi. Určite ich však nenavštevujú ako romantickí cestovatelia či dovolenkári, ale ako tvrdí obchodníci. Dohromady takýchto krajín existuje až 19 a našinci ich vyhľadávajú z jednoduchého dôvodu: sú to takzvané daňové raje, ktoré slovenským /a samozrejme aj iným/ podnikateľom vychádzajú maximálne v ústrety. Medzi tie „menej romantické a exotické“ patria aj Gibraltár, Hongkong, Cyprus, ostrov Jersey pri V.Británii, Luxembursko, Malta, Monako, Holandsko, Spojené arabské emiráty a dokonca i USA! Ako daňový raj USA existujú iba za určitých podmienok, firmu, napríklad, nesmie vlastniť americký občan, ani byť spoluvlastníkom, nesmie obchodovať s rezidentmi USA, ani zamestnávať Američanov.

 

Koľko miliónov eur takto Slovensko stráca na daniach, nikto nevie. Určite však veľa. V každom prípade však stále viac a viac, pretože počet našich firiem, registrovaných v daňových rajoch neustále rastie a v súčasnosti je ich približne 4 000. Najväčší záujem je o Cyprus, USA, Seychelské ostrovy, Luxembursko... Firmy si jednotlivé krajiny vyberajú podľa toho, či im viac záleží na daňovej optimalizácii /napr. Cyprus, Monako/, alebo na zabezpečení anonymity /Seyschely, Belize, SAE/.

 

Čo je to vlastne daňový raj? Definícií nájdeme veľa. Podľa tých najvýstižnejších na označenie za daňový raj nestačia len nízke dane, ale i neprehľadnosť finančných tokov. Vezmime si len taký miništátik Monako. Ten obľubujú  aj naši profesionálni športovci, konkrétne tí, ktorí zarábajú najviac /tenis, cyklistika, hokej/ a hlavne preto, lebo je tu nulová daň z príjmu  fyzických osôb.  Okrem toho boháčov sem priťahuje luxusný životný štýl, preto je to malá krajina veľkých boháčov a celebrít. Na tisíc ľudí pripadá v Monaku najviac milionárov s majetkom prevyšujúcim 50 miliónov eur.

 

Nulová daň teda priťahuje dobre zarábajúce športové i filmové hviezdy, bohatých biznismenov. Piati zo šiestich obyvateľov kniežactva sú cudzinci, ktorí tu síce majú monackú adresu, ale veľa času v miništátiku na Azúrovom pobreží netrávia.  Ten, kto chce „platiť“ nulovú daň z príjmov musí dokázať, že tu býva a ročne tu strávi najmenej šesť mesiacov. Úrady o tom však môže presvedčiť veľmi ľahko, svoje „bývanie“ stačí zdokumentovať  účtami za bývanie.

 

V rokoch 2003-2009 bolo Monako zapísané na medzinárodnej čiernej listine nespolupracujúcich daňových rajov. Aj preto, lebo starostlivo chránilo finančné informácie svojich klientov. Krajinu z tohto zoznamu vyškrtli až potom, ako jej predstavitelia prisľúbili, že budú akceptovať medzinárodné  štandardy finančnej transparentnosti. Bankové tajomstvo tam však naďalej zostáva veľmi silné. A čo naši úspešní a dobre zarábajúci športovci /nebudeme ich menovať/? Všetci, ktorí „bývajú“ v Monacu nám doma tvrdia, že sa presťahovali nie kvôli daniam, ale aby mali počas sezóny bližšie na turnaje, či rôzne preteky.  Nuž, pokiaľ nám  dosiahnutými  výsledkami  robia radosť, tak si verejnosť nad ich bydliskom hlavu neláme...

 

V niektorých krajinách majitelia firiem, ktoré presťahovali do niektorého daňového raja, strácajú doma rôzne bonusy, napr.prídavky na  maloleté deti, ich bezplatné štúdium, za zdravotnú starostlivosť musia platiť aj v štátnych zariadeniach... Nuž, naše ministerstvo financií by malo porozmýšľať ako aj u nás – keď už nie úplne zamedziť, tak aspoň poriadne pribrzdiť – odtok tých peňazí, ktoré by mali dostať naše daňové úrady od slovenských firiem i fyzických osôb, ktoré vyhľadávajú výhody daňových rajov...