Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Kvalitu a účinnosť výsledkov vedy ovplyvňuje aj stabilita programov – Jozef Kuchár

Stalo sa už dobrou tradíciou, že takmer do každého nového roku vstupujeme s odhodlaním, novými predsavzatiami aj rôznymi sľubmi, ktoré, pre ich nereálnosť a našu slabosť často nedokážeme splniť. Môžbyť, že nám chýba vytrvalosť aj potrebná osobná sila, aby sme slová a sľuby premenili na konkrétne skutky. platí to aj pre ľudí pôsobiacich v oblasti školstva a vedy, ktoré v každej etape vývoja spoločnosti prispievajú k jej napredovaniu. Práve o tom sme debatovali na pôde našej redakcie s Dr. h. c. Ing. Karolom Vasilkom, DrSc., zakladateľom a dlhoročným dekanom a prodekanom, dnes vedúcim vedeckým pracovníkom Fakulty výrobných technológií v Prešove, Technickej univerzity v Košiciach za aktívnej účasti Ing. Františka Jaša, CSc., podnikateľa, ale najmä člena vedeckej rady,  predsedu a člena štátnicových komisií na spomínanej fakulte, ktorý je aj členom komisie na obhajoby vedeckej hodnosti PhD. Navyše má  bohaté skúsenosti aj z pôsobenia v Akreditačnej komisii Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

 

Samozrejme, že úvodné slovo patrilo profesorovi Vasilkovi, ktorý už prekročil prah sedemdesiatpäťky a napriek tomu sa s patričnou dávkou obetavosti venuje vedeckej aj pedagogickej činnosti. Už dávno sa stal výraznou osobnosťou v oblasti výskumu, pedagogiky aj vedy. Na všetkých pracoviskách dosahoval mnoho vynikajúcich kolektívnych aj osobných úspechov. Jeho pracovný životopis je veľmi pestrý a hodnotný. Na ceste k úspechom absolvoval náročnú veľmi dôležitú etapu. Široké odborné aj praktické skúsenosti získal ako jeden z mála vedcov priamo vo výrobnom procese. Najprv ako námestník riaditeľa ZVL v Prešove a potom vo Výskumnom ústave kovopriemyslu v Prešove.

 

Uplynulo už päťdesiat rokov od chvíle, keď sa začal s veľkým nadšením a až príliš razantne venovať výskumnej a vedeckej činnosti. Bol vedúcim katedry na Fakulte vysokej školy dopravnej v Žiline. Postupne pôsobil na rôznych úsekoch v akademickej oblasti. Napísal päť odborných, mimoriadne hodnotných kníh. V roku 2016 vyšla takmer 600-stranová kniha pod názvom Historické fragmenty vývoja techniky. Na svojom konte má dvadsať vedeckých monografií, štyri vysokoškolské učebnice v zahraničí a osemnásť doma. V zahraničí publikovali šesťdesiat jeho článkov a mnoho ďalších odborných štúdií a rôznych monografií. Počet jeho monografií, učebníc, článkov, zborníkov a iných publikácií predstavuje neuveriteľné číslo 524.

 

Je všeobecne známe, že do jeho vzdelanostnej výbavy patrí aj vzácny dar, ktorému sa hovorí rečník a rozprávač o témach vysokovážnych, odborných aj tých všedných. Práve touto schopnosťou vždy a v každej situácii dokáže získať vysokú pozornosť poslucháčov. Je to naozaj tak, pán profesor?

Mojou úlohou je akcentovať problematiku, o ktorej hovorím, aj verifikáciou faktov. Usilujem sa rozprávať, prednášať a vysvetľovať zrozumiteľne, vzbudzovať záujem s cieľom získať poslucháčov pre dôslednejšie štúdium. Na pôde fakulty si uvedomujem, že vysokoškolák nie je prázdna nádoba, ale dospelý človek s určitými vedomosťami, poznaním a vlastnými názormi i pohľadmi na kvalitu vzdelávacieho procesu. Žiaľ, ešte stále je málo tých, ktorí o tejto problematike chcú podrobnejšie hovoriť. Aj preto, alebo práve preto sa nemôžem a nechcem uzatvárať do akejsi ulity na pôde školy. Naopak, svet vnímam okolo nás, ktorý je nesmierne dynamický, často protirečivý. Dnes podobne ako v rokoch dávnejšie minulých nestrácam kontakt s praxou a študentom zdôrazňujem nutnosť či priam povinnosť sledovať vedecký vývoj v širšom zábere aj mimo školy a nielen v domácom, ale aj v zahraničnom prostredí.

 

Spoločnosť ako celok v širšom zábere si uvedomuje, že práca profesora aj docenta v oblasti dnešnej vedy a techniky musí výraznejšie ovplyvňovať budúcnosť našej krajiny takmer vo všetkých rozhodujúcich oblastiach. Vy osobne ste v minulosti formovali poslucháčov aj mladších kolegov tak, aby mali širokospektrálny životný obzor a permanentne ho aj samoštúdiom rozširovali. Platí to aj dnes?

Tentoraz budem nezvyčajne až príliš stručný. V celej mojej doterajšej pedagogickej a vedeckej činnosti dominujú technické vedy, ale stále zdôrazňujem, to, čo je v danej etape dôležité, potrebné, rozhodujúce a pres spoločnosť užitočné. Mojou povinnosťou a nielen mojou, je vnímať svet okolo seba a vedieť sa správne zorientovať.

 

Pre učiteľa pôsobiaceho na vysokej škole je veľmi dôležité odovzdávať čo najviac informácií o živote a práci na poli vzdelávania a vedy. Platí to aj v podmienkach Vašej fakulty?

Pre mňa bolo a stále je vyznať sa aspoň čiastočne aj v ekonomických a politických otázkach, ktoré sú pre vedeckú činnosť veľmi dôležité a potom viesť debaty na tie najkomplikovanejšie spoločenské problémy a rôzne otázky. Úspech môžeme dosiahnuť iba spoločnými silami s poslucháčmi našej fakulty.

Do našej debaty svojimi názormi prispel aj Ing. František Jaš. Na otázku čo sa podľa Vášho názoru v každodennej práci pedagógov nedarí realizovať tak, ako spoločnosť v príprave mladých ľudí očakáva, odpovedal:

Problémov je stále pomerne veľa. Kvalita vysokoškolského štúdia nie je len v rukách pedagógov. Veľmi dôležitá je aj oblasť celkového riadenia nášho školstva, jeho stabilita, pevné termínované ciele a dôsledné využívanie prostriedkov na splnenie výchovných a vzdelávacích zámerov, najmä vo vedecko – výskumných plánov. Situácia na vysokých školách technického smeru nie je v dnešnej etape ideálna a treba povedať, že ani v minulosti nebola. Podľa môjho názoru jedným z problémov je nedostatočný záujem o štúdium technických odborov, ale najmä uplatnenie absolventov v praxi. Hnevá ma, že aj v terajšej etape prudkého rozvoja je na východnom Slovensku stále málo firiem, v ktorých vedecké poznatky majú významnejšie miesto v procesoch moderného riadenia. Málo je tých, ktorí si uvedomujú, že každá prax dáva základné predpoklady pre odborný rast absolventa technického odboru.

 

Mnohí odborníci, aj väčšina občanov pravidelne vyslovuje svoju nespokojnosť s našim školstvom, ktoré je poznačené mnohými zmenami. Pán Ing. Jaš, majú pravdu?

Myslím si, že áno. K ich nespokojnosti prispieva aj nedostatočný počet vynikajúcich odborníkov a skutočných vedcov s reálnymi dlhodobými aj krátkodobými programami. Zdá sa, že chýba veľká časť mladej generácie, ktorá by mala v živote stanovený cieľ a dosiahnuť čo najviac. Titul inžinier každého poteší, no v hre o presadenie sa vedomosťami to nie je len honor, ale dôležitá je celoživotná sebarealizácia. A v tom je k spokojnosti veľmi ďaleko. Moje skúsenosti potvrdzujú, že ešte stále je dosť tých, pre ktorých napríklad štátnice sú len akýmsi administratívnym procesom. Nedokážu s patričnou dávkou sebavedomia reprezentovať ani také vedomosti, ktorými disponujú a tak či chceme, alebo nie, nepriamo potvrdzujú, že pracovať v odbore, ktorý vyštudovali, záujem nemajú. Je to na škodu nielen ich, ale aj celej spoločnosti. Veď získať titul inžiniera stojí mnoho času aj peňazí. Popri tom vážnym problémom, ktorý na východnom Slovensku dlhodobo pretrváva je vysoká nezamestnanosť, ktorú štát nedokáže riešiť. Chýbajú zahraniční investori aj razantnejšia politika našej vlády.

 

Z uvedeného vyplýva, že riešenie zložitých problémov v oblasti vzdelávania nie je vec jednoduchá, ani jednorazová. Vyžaduje si komplexný pohľad. Aké sú teda východiská, vážený pán profesor Vasilko, z tejto situácie, o ktorej hovoril aj náš spolubesedník?

Nevidím to celkom v negatívnych farbách, som presvedčený, že pozitíva prevyšujú všetko ostatné. Jedným z mnohých problémov, ktoré ma osobne trápia je, že napríklad rôzne štatistiky a prieskumy konštatujú je, že úroveň nášho terajšieho školstva, najmä na stredných a žiaľ aj na niektorých vysokých školách, nie je optimálna. V mnohých prípadoch neplní základné poslanie všestrannej prípravy na povolanie, ktoré si mladí ľudia zvolili. Vedomostná úroveň niektorých maturantov nespĺňa základné predpoklady pre budúce profesie, ktoré začali z rôznych dôvodov študovať na vysokých školách. Zdá sa mi, že stále je menej tých, čo študujú s maximálnym nasadením a potrebným záujmom o daný odbor a jeho terajšiu aktuálnu problematiku. K zlepšeniu vedomostnej úrovne poslucháčov a tým aj k potrebnej prestížnosti každej fakulty vo vedeckom výskume sa dostaneme, keď percento tých talentovaných a vytrvalých sa podstatnejšie zvýši. Žiaľ, aj v súčasnej etape je dosť tých, ktorým ide len a len o vysokoškolský diplom. Na druhej strane, výraznejší obrat k vyššej kvalite aspoň na našej Fakulte výrobných technológií v Prešove nastal v ostatných rokoch. Prejavuje sa v procesoch získavania vedeckej hodnosti PhD., čo dáva nádej na optimistickejšie perspektívy vo vede. Bol by som rád, keby sa naďalej znižoval počet tých, ktorí priskoro opúšťajú fakultu.

 

Každá vysoká škola aj vedecká inštitúcia svoju autoritu a postavenie upevňuje aj prostredníctvom oceňovania jednotlivcov a vedeckých tímov. Tento fakt zvyšuje úroveň aj popularitu vysokej školy. Profesor Vasilko svojimi výsledkami vo vedeckej činnosti prispel a naďalej prispieva k upevňovaniu postavenia fakulty mnohými čestnými uznaniami a diplomami. Najviac si váži vedeckú hodnosť Dr. h. c., ktorú mu v roku 2010 udelila Žilinská univerzita v Žiline za celoživotné vynikajúce vedecko-odborné a pedagogické výsledky a za vedeckú spoluprácu so Žilinskou univerzitou. Do zoznamu vyznamenaní patrí zlatá medaila na svetovej výstave vynálezcov a technických noviniek Brusel, 1972, Vedec roka v roku 2008, za celoživotné vedecké pôsobenie v oblasti teórie a praxe obrábania kovov – vývoj nových technológií obrábania a rezania nástrojov – 50 patentov na nové riešenia nástrojov a kovov; Prémia Slovenského literárneho fondu za dielo: Teória obrábania, marec 1974; zlatá medaila Technickej univerzity v Košiciach v roku 2007; Cena ústavu materiálneho výskumu SAV 2005; Outstanding people of the 20th century – International Biographical Centre Cambridge England v decembri 2008; Cena mesta Prešov za rok 2016 za celoživotný prínos v oblasti vedy a vzdelávania, za spoluprácu so strojárskymi firmami v oblasti výskumu a prezentáciu mesta Prešov v medzinárodnom priestore vedy, výskumu a vzdelávania. Okrem toho je členom rôznych vedeckých rád  a komisií doma aj v zahraničí. Ako vnímate udeľovanie rôznych ocenení a vyznamenaní? Myslíte si, že sú povzbudením aj motiváciou do ďalšej práce?

Som presvedčený, že každé hodnotné a úprimné slovo človeka poteší a platí to aj v prípadoch rôznych vyznamenaní a pozorností. Motivujú do ďalšej práce. Ale nie sú rozhodujúce. Oceňovaný človek sa nemôže a zrejme ani nesmie uzatvárať na základe úspechov do akejsi ulity na pôde školy, ale práve naopak, musí vnímať svet okolo seba. Sledovať vývoj. V celej mojej doterajšej činnosti na poli vedy som sa vždy usiloval prihovárať poslucháčom aj radovým študentom jazykom, ktorému budú rozumieť a inšpiruje ich k tomu, aby sme im mohli odovzdať štafetu. Mladí žijú medzi nami, ale vo vyhranenom priestore. Niektorí nadobudli nebezpečné presvedčenie, že veci verejné sa ich vlastne ani nedotýkajú. Odmietam apatiu, rezignáciu a skepsu. Nesmie byť každodennou súčasťou života. Napriek prudkému rozvoju vedy v oblasti technických disciplín, problémov, ktoré čakajú na riešenie je nesmierne veľa. Možno aj preto záujem o štúdium na našej fakulte sa zvýšil a prichádzajú k nám mladí ľudia zo zahraničia. V súčasnosti máme vyše 200 študentov aj učiteľov z Ukrajiny, z iných štátov. Doterajšie výsledky ukazujú, že je tu nádej na úspešnejšie pokračovanie a ďalší rozvoj.

Čas našej debaty sa míňal príliš rýchlo. Vyplynulo z nej, že kvalitná a perspektívna pedagogická a výskumná činnosť napriek problémom napreduje a má pevné miesto v činnosti vysokej školy. Presadzuje ju aj profesor Karol Vasilko, ktorý pripomína: Je dobré a potešiteľné, že stále mám príležitosť robiť veci pre spoločnosť dôležité a potrebné. Treba dodať, že pán pedagóg a vedec nepozná čas pokoja a ničnerobenia. Aj preto je jeho život naplnený pocitom užitočnosti pre tých ostatných.

Na snímke Milana Országha zľava: Jozef Kuchár, Karol Vasilko a František Jaš.

Na snímke Milana Országha zľava: Jozef Kuchár, Karol Vasilko a František Jaš.