Kvalita a dostupnosť - Stanislav Kubánek

Jeden zo slovenských denníkov nedávno zaujal zverejnením „zoznamu škôl“, ktoré by mali zaniknúť. Napriek tomu, že nešlo o bulvár, obsah tomu nasvedčoval. Zdá sa, že bulvarizácia sa udomácnila aj na stránkach serióznych denníkov. Napriek tomu považujem za dôležité venovať sa tejto téme a to z hľadiska dvoch kľúčových kritérií. Prvým je kvalita vzdelávania a druhým dostupnosť škôl. Bolo by iluzórne si myslieť, že škola môže byť v každej obci. Rovnako by sme si len namýšľali, ak by sme priznali, že všetky školy zabezpečujú požadovanú kvalitu vzdelávania. Práve tu musíme myslieť na deti. Nie na voličské hlasy a atraktivitu pred voličmi. Je to otázka zodpovedného prístupu a serióznej analýzy. Zriaďovatelia škôl musia detailne sledovať demografický vývoj a tomu by mali prispôsobiť sieť školských zariadení. Ak do materských škôl prichádza menej deti ako po ostatné roky, je zrejmé, že na tento fakt musia reagovať aj základné školy. Úprava kapacít, prehodnotenie pomeru medzi počtom žiakov, učiteľským zborom a nepedagogickými zamestnancami je z tohto hľadiska kľúčová ekonomická úloha. A to preto, lebo školy sú financované od počtu detí a práve tie sú nositeľom peňazí.

Racionalizácia, prehodnotenie úväzkov, úprava pracovných náplní či užšia spolupráca viacerých škôl je v danej situácii nevyhnutná. Možno nepopulárna, ale dôležitá. Ak je financovanie školstva postavené na počte žiakov – čo sa nedá ovplyvniť, a výdavky tvoria položky, ktoré sa ovplyvniť dajú, hľadanie riešení preto musí pochádzať od zriaďovateľa. Ten predsa najlepšie pozná miestne podmienky. Práve preto získali samosprávy kompetencie v oblasti regionálneho školstva. Nemôžu teraz chcieť, aby ich problémy riešil nikto iný, kto nepozná detaily a lokálne špecifiká. Školstvo je na dobrej ceste k pozitívnym zmenám. Treba však aj odvahu tých, ktorí chcú byť medzi svojimi voličmi sympatickí a to aj za cenu oddiaľovania problémov a nehľadania efektívnych riešení.