Kultúrou nabitý Prešov

Vášne z nedávnych komunálnych voľbách už v „hlavnom meste Šarišanov“, teda v Prešove, postupne utíchajú a mesto sa vracia do svojho normálu. Do tohto rámca už neodmysliteľne patrí vysoký štandard mestskej kultúry, reprezentovaný predovšetkým Divadlom Jonáša Záborského (DJZ), množstvom vynikajúcich muzikantov a popri nich aj výtvarných umelcov.

 

Dôležité v tejto oblasti sú vlastné zdroje a za typický deň prezentácie kultúrnej úrovne mesta možno považovať napríklad štvrtok prvého februárového týždňa (5. 2.). V prekrásnej mestskej historickej sále Čierny orol, ktorej objekt je zároveň sídlom prešovského Parku kultúry a oddychu, odznel večer mimoriadne úspešný úvodný koncert dvojdňového gitarového festivalu Prešovské dni klasickej gitary. Už piaty rok ho organizuje skupina dobrovoľníkov, nadšencov a milovníkov gitarovej hudby. A že to robia výborne, o tom svedčí aj návštevnosť. Na košické gitarové zoskupenie Peter Tomko kvintet (a ich hudobne vynikajúcich hostí) prišlo toľko divákov, ako sa kedysi chodilo na Karla Gotta či na Pilarovú s Matuškom. Nečudo, každý z členov kvinteta je hudobným pedagógom a skúseným hudobníkom, čo bolo vidieť a počuť počas celého večera. Jednoducho, sála praskala vo švíkoch a tesne pred začiatkom koncertu bola voľná stolička neznámym pojmom. Prešovčania (medzi ktorými bolo tiež veľa muzikantov a hudobných pedagógov) ocenili svojich odvekých košických rivalov, ale najmä organizátorov, úprimným záujmom a spontánnymi prejavmi vďaky. Na druhý deň, v piatok 6. februára, pokračoval festival ďalším koncertom v historickom objekte DJZ, ktorý bol pre svoje vynikajúce akustické vlastnosti tým najlepším prostredím pre tú najklasickejšiu gitarovú hudbu. Prešovské dni klasickej gitary, to však nie sú iba večerné koncerty, ale predovšetkým celodenné „hudobné dielne“ pre začínajúcich i pokročilejších muzikantov, žiakov základných umeleckých škôl i skúsenejších milovníkov hudby a predovšetkým gitary, ktorým sa venujú hudobní pedagógovia. Prešovský hudobný „genius loci“ teda žije aj naďalej svojim bohatým životom...

V spomínaný štvrtok nezaháľala ani domáca výtvarná scéna. V priestoroch „vlajkovej lode“ prešovského výtvarného života, krajskej Šarišskej galérie, sa milovníci výtvarnej moderny stretli na vernisáži výstavy diel známeho výtvarného pedagóga Stanislava Šalku, ktorý je akýmsi ťahúnom prešovskej moderny už dlhé roky. Ako pedagóg vychoval stovky mladých výtvarne vzdelaných ľudí vďaka svojmu dlhoročnému oddanému pôsobeniu v Základnej umeleckej škole, bez ktorej si svoj život vie už iba ťažko predstaviť. Okrem pedagogickej a plodnej výtvarnej činnosti pôsobí dlhé roky aj ako kurátor ďalšej prešovskej výtvarnej základne, známej Galérie Átrium. Je obdivuhodné, že Stano okrem toho všetkého stíha  pripravovať aj vlastné výstavné kolekcie pre domáce i zahraničné výstavy.

 

O hodinu a pol neskôr začala ďalšia vernisáž. Tentoraz to bola kolekcia výtvarníčky Márie Zubajovej, mimochodom, dcéry vynikajúceho maliara celoslovenského formátu, prof. Štefana Hapáka.  Na rozdiel od svojho maliarskeho kolegu Šalku sú jej doménou klasické výtvarné prejavy, krajinky, zádumčivé kvetinové zátišia a portréty, na ne využíva olej, pastel ale aj  akryl. Prejavila sa však už aj ako úspešná ilustrátorka detských kníh.    

M. Zubalova si svoj večer uvádzala sama

M. Zubalova si svoj večer uvádzala sama

Stano Salko pred svojou Poslednou večerou II

Stano Salko pred svojou Poslednou večerou II

Tomko Q a hostia

Tomko Q a hostia