• Ruské knihy zaujali študentov
    Ruské knihy zaujali študentov

Kultúrne dedičstvo ruského zahraničia v Bratislave – Dušan D. Kerný

Mohutnosť ruskej diaspory približuje slovenským študentom rusistiky v Nitre a v Bratislave výstava ruských kníh. Stovky výtlačkov sú zároveň darom pre Katedry rusistiky nitrianskej ako aj bratislavskej univerzity. Záujemcovia majú trvalú možnosť zoznamovať sa s knižnou produkciou ako aj strhujúcim príbehom ruskej emigrácie.

 

V emigrácii sa po roku 1918 ocitli viac ako dva milióny Rusov. Zanechali bohaté množstvo pamiatok. Od roku 1995 ich zhromažďuje Dom ruského zahraničia pomenovaný po Alexandrovi Solženicynovi. Dom ruského zahraničia usiluje zachrániť pre ruskú pamäť všetko čo je za hranicami, čo tam vzniklo. „Dom ruského zahraničia nielen zhromažďuje všetko čo treba uchovať, ale aktívne sa usiluje v podobe kníh šíriť po celom svete toto bohatstvo. Na podujatie v Bratislave sme priviezli 300 kníh a dokumentárny film o histórii a činnosti Domu ruského zahraničia v Moskve. Nie je to prvé a iste ani nie posledné podujatie tohto druhu na Slovensku. Pokiaľ ide o Bratislavu viaže sa to aj k tomu, že jedným zo zakladateľov rusistiky na tunajšej univerzite bol potomok ruských emigrantov Alexander Isačenko. A práve on bude mať na tohtoročnej prezentácii Domu v katalánskej Barcelone osobitnú časť venovanú len jeho významnej vedeckej práci“, povedal  autorovi tejto infermácie  o. i.  Vladimír Ugarov z vedenia Domu ruského zahraničia A. I. Solženicyna. Centrum ruskej diaspory má sídlo na moskovskej Taganke. Za roky pôsobenia sa stalo najväčším svetovým centrom literárneho, historického a filozofického dedičstva Ruskej diaspory.

           

Počas výstavy sa početní študenti ako aj predstavitelia vedeckej a akademickej obce zoznámili so šéfredaktorom literárneho časopisu Junosť, básnikom Valerijom Dudarevom. Ten okrem iného konštatoval, že po mnohých desaťročiach terajšia situácia v Rusku sa vyznačuje absenciou generačnej spolupatričnosti, „ niet pocitu vzájomnosti, pocitu príslušnosti k jednej generácii, to nikdy predtým nebývalo. Pokiaľ ide o literatúru niet, absentuje literatúra o rozpade sovietskeho impéria, ale zároveň prestalo jestvovať, nejestvuje literárne rozmýšľanie, v spoločnosti jestvuje myslenie pragmatické, právnické, politické, ale nie je literárne, preto aj literárne časopisy pocítili obrovský prepad z veľkých nákladov na mizivé čísla.“

           

Stovky kníh Dom ruského zahraničia venoval katedrám rusistiky vlani v novembri v Nitre a tento rok vo februári v Bratislave.  Popri ruskej knižnici, ktorá jestvuje v Univerzitnej knižnici v Bratislave, oba hodnotné dary stoviek kníh súčasnej ruskej produkcie sú rozšírením obzoru a možností pre rusistickú i laickú verejnosť.